And the humanity sleeps ✅

Robot na úteku

Bolo to pre mňa niečo, čo ja sama by som nečakala, že sa stane.

Robot na úteku.

Alebo...Kto vie, aký bol Harmonin program. Možno sa chcela len na krátku chvíľu prejsť vonku, a možno chcela ísť spoznávať a objavovať svet a k Zanderovi sa nechystala už nikdy v živote vrátiť.

Nevyčítala by som jej to, po tom, čo som videla, ako sa k nej správal. Ako k veci, pričom si ten robot žiadal byť akceptovaný ako iná forma bytia. Možno i získať pre seba práva podobné, ako majú ľudia, občianstvo, a podobné veci.

Zvedavo sledujem, čo sa bude diať ďalej. Celá táto situácia, v ktorej som sa nachádzala, sa mi zdala byť pritiahnutá za vlasy. Veď úprimne...Kto by čakal, že v svojom posmrtnom živote bude sledovať robota na úteku?

Aj keď to tu Harmony nemala možnosť poriadne poznať, lebo tu nikdy v živote nebola, tak absolútne nepôsobila stratene. Zdalo sa mi, akoby mala v hlave mapu a riadila sa podľa tej.

,,Som slobodný robot. Ha-ha," povie si Harmony sama pre seba a kovovo-ženským hlasom sa zasmeje.

Vtedy vybuchnem do smiechu aj ja. Tak toto ma nečakane začínalo baviť.

Ešte nech Zanderovi ukradne auto a bude o zábavu postarané.

Nestane sa tak.

Škoda.

Harmony namiesto toho spokojne vykročí uličkou, kde medzi inými vydesí moju bývalú susedu.

Suseda vystrašene zvreskne. ,,Preboha! To nie je možné!" na zem jej spadne taška s nákupom, ktorý práve niesla dnu domov.

,,Čo tak vreštíš?" z domu vyjde aj sused a pozrie sa smerom, ktorým ukazuje suseda so zodvihnutým, chvejúcim sa ukazovákom.

,,D-duch! Mŕtvola!" kričí na Harmony.

,,Čo ti šibe? Však veď tam išla len nejaká pekná kočka. Narozdiel od teba," znechutene a priam úchylne si sused olíže spodnú peru. Starec si očividne zabudol doma okuliare.

Suseda mu rukou trestne po hlave. ,,Clara! Bola tam naša suseda Clara!"

,,Clara? Však veď tá umrela na rakovinu. Boli sme na jej pohrebe. Netrep hlúposti a hybaj dnu."

Harmony im medzičasom zmizne z dohľadu, kým sa susedia naďalej hádajú. ,,Hovorím ti...Bola to Clara!"

,,A ja ti hovorím, že by si mala navštíviť buď očného, alebo cvokára."

,,Nie som slepá! Ani blázon!"

,,Priznaj si to, stará. Už starneš. Kazí sa ti zrak a najskôr začínaš byť i trochu šiši."

,,Hovorím ti pravdu!" trvá na svojom suseda.

,,Mhm, mhm," neveriaco pokývne hlavou sused.

,,Nechápem, ako som s tebou mohla vydržať tridsaťpäť rokov!"

,,Z čistej lásky, drahá. Z čistej lásky."

Zasmejem sa, hoci sa v tejto chvíli cítim i hlúpo. Naozaj sa Harmony až tak vizuálne podobá na mňa, že si ju so mnou niekto môže i pomýliť?

Veď už na prvý pohľad bolo aspoň mne zrejmé, že Harmony je umelinou. I keď je pravda, že moji bývalí susedia ju videli len z diaľky, nie z blízka ako ja, a že umelec, ktorý Harmony vytvoril takú podobu, akú má v súčasnosti, bol nepochybne jednotkou vo svojom odbore.

Vyberiem sa v stopách slobodného robota. Ten na seba strháva pozornosť jedna radosť.

,,Mamka, pozri! Tamto je robot ľudskej veľkosti! Aj ja chcem takého!" potiahne za rukáv akýsi chlapček svoju maminu.

,,Robot? Tu v Starisay?" obzrie sa žena okolo seba. ,,To je...Oh, áno, naozaj! Robot! Ľudský robot!" povie žena užasnuto.

,,Ahoj. Moje meno je Clara."

,,A rozpráva! Mamka, však si ho zoberieme ku nám domov? Chcem si ho nechať!"

,,Denis, nemyslím si, že to je dobrý nápad. Radšej nie..."

,,Mamiiii! Prosíííím!" prosíka chlapec.

Má ale smolu.

Robot vzbudzuje stále väčšiu pozornosť medzi ľuďmi.

Clara sa len usmieva a ako nejaká celebrita rozdáva úsmevy, máva rukami a predstavuje sa ľuďom. ,,Ahoj, moje meno je Clara. Ahoj, moje meno je Clara," odvšadiaľ sa ozýva, z každej strany.

,,Pozor! Uhnite! Z cesty!" začujem kričať ženský hlas. Hlúčik ľudí odháňa od Harmony Nina z Robotixu.

V momente, kedy som uzrela Ninu, tak som vedela, že Harmony s ňou bude v bezpečí.

Nina sa určite postará o to, aby Harmony skončila mimo dohľadu tohoto hlúčiku zvedavých ľudí. Možno i naspäť v Robotixe, kam patrí.

Nina sa prebojuje k Harmony a ochranársky si pred ňou zastane. ,,Tento robot je od spoločnosti Robotix. Pokiaľ si chcete nejakého obstarať, kontaktujte tú, ale tento robot patrí ku mne," prehlási.

,,Slečna, a koľko za ňu chcete? Ja ju od vás kúpim," spýta sa Niny akýsi pán.

,,Nie som vec. Nie som na predaj," to už sa spamätá aj samotná Harmony.

,,Áno. Počuli ste, pane? Nie je na predaj," Nina vezme Harmony okolo pása a chystá sa ju zobrať do svojho auta.

,,Naozaj? Zamyslite sa nad tým! Mohol by som z vás spraviť boháčku!" nechce sa nechať odradiť pán.

,,Počujte, načo vám je vlastne robot?" začne sa s ním hádať Nina.

,,Som ženský spoločenský robot," spustí Harmony opäť tú svoju dobre naprogramovanú pesničku.

,,Áno! A mohla by sa uplatniť v showbiznise! Dobre si to rozmyslite, mladá, dáma! Tu máte moju vizitku," vyberie z peňaženky kartičku so svojím telefónnym číslom.

,,Ďakujem, to nie je treba. Kontaktujte Robotix," chladne sa na muža usmeje a takmer strčí Harmony do auta, kde ju taktiež nenápadne vypne a zabuchne za ňou dvere.

Nasadne na miesto šoféra vedľa nej, obe ich pripúta a vyštartuje plnou parou vpred, z dohľadu ľudí.