And the humanity sleeps ✅

Zvedavosť

Ozve sa zvonček na dverách.

Zander práve vypína televízor, čo spôsobí Harmoninu obrovskú nespokojnosť. Práve totižto pozerala jednu z mnohých repríz obľúbeného sitcomu.

,,Mala by si prestať pozerať takéto somariny. Ešte tak dostaneš nejaké ďalšie bláznivé nápady."

,,Nevieš, čo je to zábava," zamračí sa naňho.

,,Zato viem, ako vyzerá, ak je niečo silene snažiace sa pôsobiť smiešne, čo často dopadne tak, že je to vo výsledku trápne."

,,Vieš, čo bude skutočná zábava?"

,,Neviem, čo?"

,,Stela nahnevaná na teba. Stavím sa, že práve stojí za dverami."

,,Áno, napísala mi, že príde. A že čaká poriadne vysvetlenie toho, že som sa jej neozval," zháči sa.

,,Bojíš sa?"

,,Som otrasný frajer. Má právo byť na mňa nasratá."

Zander sa postaví z kresla a ide otvoriť.

Za dverami skutočne stojí Stela, tentokrát oblečená do smaragdovo zelenej blúzky a svetlých džínsov. Pohľad jej takmer okamžite padne na Zanderovu tvár.

,,Pane bože. Čo sa ti to stalo?" šokovane k nemu pristúpi a vezme si jeho tvár do svojich dlaní.

,,Uhm...Zbili ma Valovi muži. To preto som sa ti neozýval. Nechcel som, aby si ma takto videla."

,,Valovi muži? Prečo? Je to kvôli mne? To kvôli mne ťa zbili?" vyzvedá naliehavo.

,,Myslím, že za to môžu vzájomné nesympatie," slabo sa na ňu usmeje.

,,Kedy sa to stalo? Kde? Prečo si mi nezavolal? Myslela som si...Neviem...Že si zmenil názor ohľadom nás dvoch, alebo niečo také."

„Nie, Stela, to vôbec..."

,,Mal si sa mi ozvať hneď ako sa to stalo. Ani nevieš, ako mi bolo a ako som sa preto cítila mizerne."

„Viem, ja som sa ti s tým bál vôbec priznať."

,,Ale prečo? Zander...Ty za nič nemôžeš. To Val. Ten odporný slizký sviniar."

„Nechcel som pred tebou vyzerať ako idiot a aby si mala nejakú zlú mienku o mojej... Mužnosti? Povedzme."

,,Mužnosti? To ako vážne??" nahnevane vyvráti zrak smerom k oblohe. ,,Môžeš byť chlap ako hora a predsa dostať poriadnu bitku. A boli v presile. Predpokladám."

„Prepáč, nie som zvyknutý na to, že ma niekto bezdôvodne dokope na zemi. A áno... Šiesti."

,,Tak vidíš. Boli na teba šiesti. A ty nie si niekto, kto je zvyknutý biť sa. A toto bol...Nečakaný útok."

Zander skloní hlavu. „Asi máš vlastne pravdu. A vlastne, poď ďalej preboha, veď stále stojíš medzi dverami," odstúpi, aby mohla prejsť.

,,Vraj kedysi mali muži povinný vojenský výcvik. Tuším, že by sa zišiel i v dnešnej dobe," ozve sa Harmony.

„Ja som z tých, čo ten zácvik absolvovali, Harmony. Dobrovoľne."

,,Smutné. No aspoň ťa tam naučili otvárať konzervy."

„Vieš, pokojne si skús brániť sa proti šiestim bezkrkým steroidovým skinheadom. Ručím ti, že ani keby si bola Schwarzenegger, nevyviazneš ako víťaz. A naozaj nerýp, lebo ťa vypnem!"

Stela sa zasmeje. ,,Ahoj, Clara."

„Ahoj Stela, dnes vyzeráš úžasne," ozve sa Harmony.

,,Ďakujem, si zlatá," objíme ju.

„Aj ty. A... Zanderovi objatie nevenuješ?"

,,Ale isteže," podíde k nemu, objíme ho a pobozká.

Zander si ju privinie k sebe. „Ešte raz prosím, prepáč."

Stela pokývne hlavou a pritúli sa k nemu, kým Harmony ich so širokánskym úsmevom na tvári pozoruje.

,,Clara má živý romantický film," zasmeje sa.

,,Hej. Nás dvoch," dá mu ďalšiu pusu a odtrhne sa od neho.

,,Zander mi vypol televízor," posťažuje sa Harmony.

„Tak veď si ho zapni," pokrúti hlavou Zander.

,,Ale veď si mi ho vypol a povedal, že sa z neho učím somariny," nechápe ho Harmony.

„Bol som mierne rozrušený, sadni si a pozeraj, okej?"

,,Rozrušený? Z čoho? Zo Stely?"

„Harmony, naozaj ti musím stále na všetko odpovedať? Nie, nebolo to zo Stely. Bolo to z celkovej situácie."

,,Je slušné odpovedať, ak sa niekto na niečo pýta, pravda? Inak je to neuspokojivá konverzácia."

„To je síce pravda, ale občas treba mať pochopenie aj preto, že niekto odpovedať nechce."

,,Ty mi nechceš odpovedať?"

„Už som ti odpovedal, nie?"

,,Je odpoveď na otázku otázkou v poriadku?"

„Viac ako v poriadku. Je to dokonca dosť bežná praktika," povzdychne si.

,,Tak áno," Harmony sa usmeje a ide si zapnúť televízor. Opäť ten trápny starisejský sitcom, ktorý Zander nemal veľmi rád.

„Ako to môže pozerať," povie potichu.

,,Nechaj ju. Veď je zlatá," pošepne mu Stela naspäť.

„Občas až príliš."