And the humanity sleeps ✅

Životy druhých

,,A sme tu," Zander zaparkuje pred našim domom. ,,Vitaj v mojom kráľovstve."

,,Ďakujem za pozvanie do rozprávky," usmeje sa naňho. ,,Alebo skôr...Do sci-fi?" spýta sa ho, keď uvidí moderný nábytok u nás doma a to množstvo techniky, o ktoré sa Zander postaral.

Dával si na tom záležať, a tak jeho počítače a elektronika boli pravidelne vynovované alebo menené za lepšie.

,,Volaj si to, ako len chceš. Pre mňa je to môj domov. Miesto, kde som najviac sám sebou."

Stela si všimne robota v kúte miestnosti. Vypnutá Harmony vyzerala takmer ako súčasť nábytku. Alebo ako dekorácia - z ktorej máte pocit, ako keď v učebni biológie nájdete lekársky anatomický model ľudskej kostry.

,,To je ona," pozrie sa na ňu Stela a vystrie k nej ruku, akoby sa jej chcela dotknúť, no rýchlo si to rozmyslí.

,,Pokojne sa jej môžeš aj dotknúť. Momentálne je vypnutá. Neuhryzie ťa," zažartuje Zander. Po dlhom čase som ho takto rada videla.

Vtipkujúceho.

Zander sa dotkne Stelinej ruky a jemne ju nasmeruje smerom k Harmony, až sa jej Stela dotkne rukou.

,,Vidíš? Je to robot. Humanoid," povie Zander a odhrnie Harmony rukávy blúzky, aby Stele ukázal, že sa skutočne jedná o robota, a nie o živú ženu.

,,Áno, už vidím. To je...Neuveriteľné! Vyzerá tak ľudsky...Prečo je vlastne teraz vypnutá?"

,,Nuž...Bol som mimo domu. Raz som Clare bez rozmyslu povedal, že si môže robiť, čo chce. Nečakal som ale, že odíde z domu a spôsobí na ulici rozruch."

,,Suseda z nej dobre, že nezinfarktovala, pretože si myslela, že sa jedná o mŕtvu Claru," zasmeje sa Zander. ,,O mne nehovoriac. Naozaj som netušil, kam ten robot šiel a kde ho hľadať. Napokon ho našla kolegyňa z Robotixu a priviezla mi ju domov."

,,Takže...Robot na úteku?"

,,Divila by si sa, ale áno. Clara je...Dosť svojská."

,,A ako vysvetlila svoj útek?"

,,Vraj som jej povedal, že si môže robiť, čo chce. A ona chcela vidieť svet."

Obaja sa na tom zasmejú. Potom sa na chvíľu zadívajú jeden druhému do očí a mne sa naskytne možnosť vidieť tie iskry, ktoré medzi nimi dvoma preskakujú.

Vidím tam náklonnosť, ba aj príťažlivosť.

Obaja to pred sebou ale akosi popierajú, a tak odvrátia od seba zrak.

,,Keď už si tu a nehrozí veľké nebezpečenstvo, že by utiekla...Čo tak ju zapnúť?" navrhne Stela.

,,Ak ju zapnem, hrozí reálne nebezpečenstvo, že sa Clara bude vypytovať až príliš veľa otázok," povie jej Zander.

,,To nie je zlá vec. Zvedavosť je vlastnosť tých, čo chcú byť múdrejší."

,,Ale ona svojimi otázkami dokáže ľudí často vytáčať."

Stela sa zasmeje. ,,Tak to na ňu začínam byť stále viac zvedavá."

,,Nie...Naozaj to nie je dobrý nápad."

,,Ale no tááák...Prosím?" nadhodí naňho svoje veľké kukadlá a prosíka pohľadom, ktorému Zander len ťažko odoláva.

,,Tak dobre. Ale varoval som ťa. Je ako také veľmi inteligentné dieťa."

Zander sa konečne odhodlá zapnúť Harmony, čím vo mne vyvolá zvláštne napätie. Naozaj som taktiež spochybňovala, že je to skvelý nápad.

Harmony mohla v ich rozvíjajúcom sa vzťahu mnohé veci ovplyvniť. A naozaj som netušila, ktorým smerom - či ich v tom bude povzbudzovať, alebo sa jej podarí mnohé veci zničiť svojou prehnanou úprimnosťou.

Stačilo by jej lúsknuť svojimi umelými prstami a mohla zničiť vznikajúce základy čohosi krásneho.

Viem...Mala by som na Stelu žiarliť.

A pravdou bolo, že bolo neznesiteľne náročné dívať sa na Zandera flirtujúceho s inou ženou. No čo som mala robiť?

Bola som mŕtva. A nevedela som sa dočkať toho, kedy sa konečne reinkarnujem.

Prestávalo ma baviť sledovať ľudské životy druhých bez aktívneho zapájania sa do nich, akokoľvek zaujímavé tie životy boli.