And the humanity sleeps ✅

Jadro pravdy

V spoločnosti vypukne chaos.

Našťastie, robotov sa všetkých podarí zamestnancom pochytať a vypnúť skôr, než stihnú vôbec doraziť k východu z budovy. Nejako to celé však neunikne pozornosti mladej Catelyn Coldwellovej, ktorá sa v nesprávny čas nachádzala na nesprávnom mieste - v budove Robotixu.

Ťažko by som mohla povedať, čo tu hľadala, hoci som nejako predpokladala, že to súvisí s jej otcom.

,,Slečna Catelyn," osloví ju jedna staršia zamestnankyňa. ,,Tak rada vás tu opäť vidím! Oh, ale ste už vyrástla! Ste ešte krajšia, než keď som vás videla naposledy," nešetrí lichôtkami.

,,Dobrý. Hľadám otca, je tu v Robotixe?"

,,Nie, bohužiaľ ste sa minuli. Vášho otca pred pár minútami odtiaľto v putách odviezla polícia," odpovie ustarostene.

,,V putách? Čo sa to tu stalo?" porozhliada sa znechutene okolo seba, kde sa konal chaos v podobe robotieho rozptýlenia.

,,Nemám poňatia, prečo ho odviezli. Možno šlo o nejaký omyl a hneď ho aj prepustia..."

Catelyn je v šoku. ,,Idem na políciu," rozhodne sa a v nie práve pohodlne vyzerajúcich štekloch cupitá von z budovy.

A to ešte netuší, koľko nepríjemných prekvapení ju čaká tam. Medzi inými to najhoršie: Jej otec zabil jej matku.

Aké to bolo, zistiť, že niekto, vďaka komu je na tomto svete, je tak zvrátený a má tak chorú myseľ, ako Val?

Spoznať zločiny, aké napáchal?

Myslím, že je to ako sledovať, ako sa jej pôda pod nohami pomaly rozpadá na prach a ona sa stále viac prehlbuje a dostáva k žeravému jadru plného pravdy, no namiesto toho, aby s tým niečo robila, ostáva zarazená a padajúca priamo do toho žeravého, zničujúceho a pohlcujúceho tepla, ktoré ju celú spáli, ak v sebe nenájde dostatok vnútornej sily na to, aby zabránila pôde sa rozpadať.

Celé sa to zvrtlo.

Mohla som sledovať, ako Nina sedela na polícii a ublížene vypovedala proti Valovi.

Mohla som počuť, ako vraví o jeho priznaní, že zabil Hildu, i o tom, ako ju v Robotixe napadol.

Hoci má Val zaplateného najlepšieho právnika v celom Starisay, z tohoto spolu s výpoveďami ostatných ľudí, ktorým kedy nejako ublížil, sa tak ľahko nevyzuje.

Tentokrát nie.

Catelyn zisťuje pravdu. Podarí sa jej dostať k otcovi aspoň na chvíľu, aby sa z ním porozprávala.

,,Cate...Som rád, že si tu. Musíš ma odtiaľto dostať. Toto celé je jedno veľké nedorozumenie-"

,,Zabil si moju matku!" povie s hnevom plným trpkosti a sklamania.

,,T-to vôbec nie je pravda. Nina si vymýšľa! Musíš ma odtiaľto dostať..." prosí ju.

,,Zabil si moju matku!" zopakuje a z tváre sa jej pri tom kotúľajú slzy. ,,A napádal si ženy! O pár finančných podvodoch som vedela, ale znásilňovanie a vražda?! Vážne si klesol až tak hlboko?!"

,,Nie je to tak. Oni si....Oni si vymýšľajú!"

,,Iste...Vymýšľajú si všetci do jedného! Nenávidím ťa!" kričí po ňom. ,,Ako si mohol?!? Ako?"

,,Nespravil som to!"

,,Klameš! Ešte aj teraz mi klameš. Zničil si celú našu rodinu! Všetko si zničil!" zrúti sa Catelyn. ,,Nenávidím ťa!"

,,Upokoj sa, Cate!"

,,Postarám sa o to, aby si tu zhnil!" vyhráža sa. ,,To ti sľubujem!" ukáže naňho prstom a ako besná vybehne von.

Výraz, ktorý sa preženie jeho tvárou, mi nespôsobuje ľútosť. Zaslúžil si jej opovrhovanie.

Ona si však zaslúžila lepšieho otca.