And the humanity sleeps ✅

Ospravedlnenie

Vidím Stelu, ako so slzami tisnúcimi sa jej do očí uteká preč. Vidím okoloidúcich ľudí, ako sa tomu divia a zrejme sa pýtajú samých seba, čo sa jej asi tak mohlo stať.

Po chvíli je doma u seba a zloží sa.

Hlavne však psychicky.

Stela sa trpko usmeje. ,,Na dnešnom dni nie je nič pekné..." povie si potichu sama pre seba po tom, čo si prečíta správu.

Popri tom si prezerá pracovné ponuky na internete, nie je práve nadšená tým, čo vidí.

Na väčšinu prác nemá vhodné vzdelanie a skúsenosti.

Ani netreba hovoriť, že na prácu inštalatéra, strojníka, elektrikára či mechanika sa ako niekto, kto vyštudoval obchodnú akadémiu, nie veľmi hodí, rovnako, ako i pozíciu lekára či zdravotnej sestry.

Z nejakého prazvláštneho dôvodu sa ale dlhšie pozastaví nad ponukou byť thajskou masérkou. Potom sa zasmeje popod nos, a len ťažko by som dokázala povedať, na čo presne myslí.

Zvoní jej mobil. Val. Nedá sa odradiť, a napriek tomu, že Stela hovor zruší už druhýkrát, mobil zvoní i do tretice.

,,Áno?" vytočene napokon zodvihne mobil, no zdá sa, že je dostatočne pokojný a nežný človek na to, aby mu hneď začala nadávať - ako by som to urobila ja, s tým, že nech sa mi už nikdy viac neozýva.

Zablokovala by som si ho.

,,Ahoj, Stela. Volám ti, lebo by som sa ti chcel ospravedlniť za ten dnešok...Ja naozaj neviem, čo to do mňa vošlo," znie z telefónu, ktorý Stela v rýchlosti nechtiac uchom zapla na odposluch.

Nie je jej to príjemné, no napokon sa to rozhodne neriešiť. Bola predsa sama doma. Aspoň si to myslela.

Stela nedôverčivo pokrčí obočím.

Úplne som ju chápala, dôvera bola niečo, čo sa získavalo po kvapkách, ale strácalo po litroch. A Val svojím predošlým správaním prišiel o litre, hoci sa práve z nejakého mne neznámeho dôvodu snažil získať si kvapky.

,,Dialo sa to už viackrát, odkedy som nastúpila do práce. Tu nejde len o dnešok," argumentuje.

,,Dobre, uznávam. Hlavne na mňa nepodávaj žiadne trestné oznámenie."

,,Takže o to vám ide? Dostali ste odrazu strach, že by som vás mohla udať?" Stela konečne pochopí.

,,Pozri, budem ti platiť nájom a dám ti pokoj. Len nech sa o tom nedozvie moja žena a polícia."

,,Kde je ten Val, ktorý mi tvrdil, že by mi nikto neveril? Obáva sa, že by som proti nemu mohla mať dôkazy? A svedkov?"

,,A máš?"

Uvažuje, čo mu na to povedať. Ak by povedala, že nie, Valova ponuka platiť jej nájom by v tom momente prestala platiť, a ona si to dobre uvedomuje.

,,Áno. Áno, mám," odpovie napokon. Hrala sa s ohňom, a dobre o tom vedela.

,,Tu je moja ponuka. Zničíš dôkazy, nikto sa o tom nedozvie, a budem ti posielať každý mesiac slušnú sumu na účet. Plus, stále u mňa môžeš pracovať."

,,Nie, o to už nemám záujem," strasie sa.

,,Ako myslíš. Dobre si to rozmysli."

,,Iste." zloží mu.

,,Občas mám pocit, akoby mal rozdvojenú osobnosť," povie si a hodí mobil do kresla.

. . .

Stela vykonávala klasické činnosti, ako napríklad varenie, sprchovanie sa a podobne.

Vzhľadom k tomu, že sa mi nezdalo vhodné, aby ju Ezra išiel špehovať pri sprchovaní, aj napriek jeho malým protestom som ho prinútila "krotiť hormón" a ísť z jej bytu preč.

Napokon pobavene súhlasil a povedal, že to nemyslel vážne a taký nie je.

,,A kam chceš ísť teraz? Zase za Zanderom? Si tak predvídateľná," vyčíta mi. ,,Stále ho miluješ, aj napriek tomu, že sa tváriš, že ti je jedno, že chodí so Stelou."

,,Ty to nechápeš. Niektorých ľudí proste neprestaneš nikdy milovať. Napriek tomu, ako sú ďaleko. Napriek tomu, že si mŕtvy," posledné slová poviem potichu, zamyslene.

Ak by som si mala vybrať medzi životom a smrťou...Tak lepší bol jednoznačne život, nech bol akokoľvek ťažký.

,,Nie, Clara. Chápem to," Ezra skloní hlavu. ,,Iba si myslím, že by si mala venovať svoj čas, kedy čakáš na reinkarnáciu, aj iným veciam, než je ich sledovaniu."

,,Čomu napríklad? Čo rád robíš vo svojom posmrtnom živote? Kam rád chodievaš ty?" zaujímam sa.

,,Napríklad do prírody. Niekam ďaleko od civilizácie. Každý by to mal z času na čas niekedy skúsiť, len tam stráviť chvíľu v tichu a vo vlastnej samote. Napríklad sa dívať na hviezdy, stromy, rieku alebo hory...Pretože len vtedy sa nám totižto odhalí niečo skutočne hlbokého a pravdivého."

,,Nevedela som, že si až taký hĺbavý chlapec, Ezra. Na niekoho v tvojom veku..."

,,Som plný prekvapení. Viem," uškrnie sa.

,,Ale nie, vážne. Mohla by si to niekedy skúsiť, vyjsť si do prírody. Dívať sa na hviezdy, napríklad. Starisay po nich nedostalo meno len tak," dá mi radu.

,,Niekedy to skúsim."

,,Občas mám dojem, že ľudia, ktorí to vravia, že to skúsia, tým len zdvorilo chcú povedať, že im na tom nezáleží, a že to nemajú v pláne urobiť. Poznám tón nezáujmu, Clara."

,,Tak to nie je, Ez. Iba...Teraz sa tu toho deje toľko...A ja chcem vedieť, ako to bude pokračovať. A chcem sa uistiť, že moji najbližší sa budú mať dobre predtým, než sa reinkarnujem."

,,Krutá pravda je, Clara, že to by si musela čakať celú večnosť. Problémy v ich živote boli, sú, a vždy budú. Môžeš len sledovať, ako sa s nimi vysporiadajú, no po tom všetkom...Je to všetko len jeden nekonečný príbeh. Rovnako, ako ten tvoj, môj, tak aj tie ich. Mohli by sme povedať stovky alebo i napísať nekonečná pokračovaní. Hoci to druhé je oveľa zložitejšie."

,,Vieš, čo mi príde ľúto?"

,,No daj."

,,Že Harmony nikdy také pokračovanie, ako my, nezažije. Možno ju opraviť...Niekoľkokrát...No pravdepodobne časom i tak skončí na smetisku."

,,Kto by to bol povedal? Napokon si si ju obľúbila."

,,Je to jeden nevinný, roztomilý robot. Ťažko by som dokázala uveriť, že by chcel úmyselne zničiť túto planétu, ovládať ľudí, alebo niečo podobné."

,,Áno. Ale podľa mňa by sme mali byť voči robotom i tak obozretní. Pretože po tom všetkom...Oni sú len výsledkom toho, čo z nich vytvoríme."