And the humanity sleeps ✅

Rozprávka o kozliatkach

,,Bojím sa, Zander. Mrazí ma pri predstave, čoho všetkého bol a je schopný a čo všetko sa mi vtedy v kancelárii mohlo stať, ak by vtedy nebola prišla jeho žena."

,,Ja to chápem, miláčik. A som rád, že sa ti nič nestalo," objíme Stelu, pohladí ju po líci a dá jej bozk na čelo.

Bol do nej úplne zamilovaný, ba priam zbláznený.

Práve sa nachádzajú v Stelinom byte. Chcela sa tam zastaviť, pretože sa chcela prezliecť zo šiat a tiež zmeniť obuv na pohodlnejšiu - takú, ktorá jej nerobila na nohách otlaky. Vyzuť sa pre ňu práve predstavovalo obrovskú úľavu.

,,Budeš opäť potrebovať pomoc so zipsom?" spýta sa Zander zastreným, hlbokým hlasom a rukou blúdi po jej chrbte, smerom k nemu.

,,Uhm...Asi nie. Zvládnem...Zvládnem to sama," neisto sa zakokce a tvár jej zaleje červeň.

,,Ok," nechá zips napokon zipsom a usmeje sa.

Stela ide do druhej izby, kde na seba oblečie tie isté nohavice, ktoré mala i predtým, a obyčajné ženské pásikavé tričko.

,,Čo si myslíš o Robertovi? Môžeme mu podľa teba veriť?" opýta sa jej odrazu Zander. Stával sa akýsi posadnutý myšlienkou, že Vala dostane za mreže.

,,Podľa mňa áno. Nepôsobil dojmom, že si to vymýšľa. A ľutujem ho. Naozaj ma mrzí, čím všetkým si musel prejsť."

,,Mal by som ísť pomaličky domov. Clara je už dlho bez dozoru. Bude z toho šalieť, že je tak dlho sama doma...Ona je trochu ako také malé dieťa," zamyslí sa a pousmeje.

,,Viem, to už si hovoril niekoľkokrát," povie Stela.

Nastane odmlka.

,,Clara by ju mala rada. Vždy túžila mať dcérku. Aj sme sa istý čas o dieťa snažili. No potom do toho prišla tá choroba...A tak sme to napokon vzdali. Je to celé také zvláštne, vieš? Mať doma robota vzhľadom nesmierne podobného jej a správaním podobného malému dieťaťu."

,,Viem, že to vyznie zvláštne...No môžeme ju spoločne vychovávať ako dcéru," navrhne Stela a posadí sa k nemu na pohovku.

Zander vyvalí oči. ,,To by si bola ochotná urobiť? Aj keď spolu chodíme tak krátko?"

,,A prečo nie? Claru mám veľmi rada. Je strašne zlatunká."

,,Oh, bože...Ty si úžasná. Slovami ťažko dokážem opísať, ako veľmi," objíme ju a pobozká.

,,Pozri...Časom by som i tak chcela mať vlastné deti. Na Clare si aspoň tak trochu budem môcť vyskúšať, ako by mi to šlo."

,,A tak, pravda. Clara nás môže množstvu vecí naučiť. Nie len my ju, ale aj ona nás."

. . .

,,Keď si tu nebol, niekto klopal," oznámi Zanderovi značne vytočená Harmony.

,,Ale nehovor. A kto taký?" opýta sa jej zvedavo Zander.

,,To by som zistila, ak by si ma tu nebol nezamkol! Prečo si to urobil?"

,,Pozri sa...Ja som len chcel, aby si bola v bezpečí. Počula si už niekedy rozprávku o kozliatkach a vlkovi?"

,,Odkiaľ som ju mala počuť? Nikto mi tu nikdy nerozpráva rozprávky," Harmony je preto smutná, ba priam sklamaná. Akoby to Zanderovi vyčítala.

,,Prepáč, nemal som na to veľa času. No, v skratke, mamička nechala kozliatka samé doma a povedala im, že nemajú nikomu otvárať dvere. Lenže oni neposlúchli, a tak otvorili vlkovi, ktorý predstieral, že je ich mamička. A on vošiel dnu a ich všetky zjedol."

,,Prirovnávaš ma práve ku kozliatkam?" zamračí sa škaredo Harmony.

,,Nuž...Mohla si dvere otvoriť kadejakému zloduchovi! Čo ak by bol pracoval pre Vala? Chápeš. Chcel som len aby si bola v bezpečí."

,,Pozrela som sa cez okno. Stál tam akýsi deduško v obleku, ktorý mal so sebou časopis o Jehovových svedkoch. Nepôsobil nebezpečne," trvá na svojom Harmony.

Zander si povzdychne. ,,Tak to som napokon spravil len dobre, že som ťa zamkol."

Zander sa postaví z kresla a oznámi ničomu nechápajúcej Harmony, že ide do sprchy.

Je mi jasné, že sa tým len snaží vyhnúť Harmoninému vyzvedaniu týkajúceho sa svedkov Jehovových, na to ho poznám až priveľmi dobre.

,,Clara? Ešte aby som nezabudol...Zajtra poobede ku nám príde Stela."

,,Jéééj!" Harmonine očká sa rozžiaria úprimnou, ba detskou radosťou. Tvárila sa spokojne ako taká čajka s hranolčekom v zobáku. ,,Pripravím vám veľkú romantickú večeru."

,,Budeme ti za to vďační."

,,Urobím pre vás veľkú čokoládovú tortu," plánuje ďalej.

,,Tak to si aspoň pochutnáme."

,,Ale najprv musíme ísť na veľké nákupy. Ty a ja. My dvaja."

,,Clara...Stačí mi povedať, čo z obchodu potrebuješ, a ja ti to kúpim."

,,Ale ja by som niekedy chcela ísť tiež nakupovať. Vidieť, ako to vyzerá v reálnom obchode."

,,Možno niekedy inokedy. Zatiaľ...Ja neviem, môžeš trochu upratať mimo kuchyne. A potom budeš piecť, pravda?"

,,Sviečky! To je nápad! Zapálim vám tu množstvo čajových sviečok! A vytvorím z nich srdiečko!" Harmony očividne čerpá inšpiráciu na romantiku z internetu. ,,A všade dám červené lupene ruží a mohol by si Stele kúpiť prsteň s diamantom a kľaknúť si s ním pred ňu a vyznať jej lásku."

,,Clara, ja predsa nejdem požiadať Stelu o ruku. Iba ku nám príde zajtra poobede na návštevu."

,,Znamená to, že to musí byť obyčajné a nudné?"

,,To zase nie, to som nepovedal, ale zase žiadať ju o ruku po tak krátkom čase, čo sa poznáme, je tak trochu na hlavu. A aj tie sviečky a lupene, je to prehnané."

Harmony ukáže rukou na svoje ľavé ucho. ,,Toto uško ťa nepočuje," povie a prejde rukou smerom k pravému, ,,a toto ťa zase nepočúva."

Zasmejem sa.

Harmony vedela byť poriadne tvrdohlavá.

,,Poďme na nákupy!" prosíka s obrovským nadšením týkajúcim sa tej myšlienky.

,,Tak dobre. Ale najprv ťa musím poriadne upraviť a nahodiť. A snaž sa na seba nepriťahovať príliš veľa pozornosti."

,,Nebudem. Sľubujem!"

Zander sa úprimne usmeje.

V tejto chvíli som bola rada za to, že Harmony pri ňom stála a dodávala mu odvahu a energiu aby vychádzal zo svojej komfortnej zóny. Potreboval to ako soľ. Aby nezatrpkol.