And the humanity sleeps ✅

Poznanie samého seba

Zander sa z ničoho nič rozplače. Videla som ho tak za svojho života len málokedy - odkedy som ale ochorela, tak som to vnímala častejšie. Hlavne vtedy, keď si myslel, že spím. Nespala som.

Vtedy som trpela najviac.

Sledujem, ako sa Zander oblieka, ako ide do malého obchodu zameriavajúceho sa na predaj vecí na hroby, ako sú vence, kvety, kahance a podobné ozdoby, a kupuje tam obrovskú kyticu umelých kvetov.

,,Dobrý deň. Prosím si tamtú bielu kyticu." povie Zander mladému, čiernovlasému a potetovanému žieňaťu s až veľmi bledou pleťou.

Tá baba vyzerala, akoby vyšla z nejakého filmu o upíroch.

,,Páči sa. Ešte niečo by ste chceli?" spýta sa ho značne znudene. Očividne svoju prácu milovala.

,,Asi aj nie. Alebo...Vlastne áno. Dajte mi ten veľký kahanec ešte. A zapaľovač alebo zápalky. Ak máte."

,,Máme," vytiahne oboje veci z poličky za sebou, priamo pred jeho očami. Zander bol občas zákazník-idiot. A teraz mu to došlo. Opäť. Preto si značne strápnene odkašle a prestúpi z nohy na nohu, než mu predavačka povie cenu za vypýtané veci.

,,Smiem zaplatiť kartou?" spýta sa preňho typickou otázkou. Zander chcel platiť kartou takmer všetko. A ak niekde nemohol, tak bol nahnevaný a pýtal sa, čo je to za obchod, ak nejde s dobou.

,,Samozrejme," žena s úškrnom kývne rukou k terminálu na pulte. Viem si predstaviť, čo si asi tak o Zanderovi myslela.

,,Ďakujem. Dovidenia," Zander si odloží zapaľovač do vrecka a kahanec s kvetmi si odnesie v rukách.

,,Ešte ďalší zarmútený ksicht v tejto posratej predajni a picnem sa," povie si znechutene predavačka po jeho obchode. ,,Jak to tu ja nenávidím! Už aby som bola doma. Boha...Ako to, že je ešte len tak málo hodín? Ten čas sa snáď nehýbe, či čo," uvažuje nahlas a potom ide pred obchod, kde si zapáli.

Ďalej sledujem ale opäť Zanderove kroky.

Tentokrát, ako som aj čakala, na cintorín. Pred môj náhrobný kameň, pred ktorým stojí...Počkať.

Čo tu robí Harmony???

Zaujímalo ma to.

Naposledy bola s Ninou, ktorej sľúbila, že jej pomôže dostať Zandera.

Je možné, že by bolo toto súčasťou ich plánu?

Nechápem to.

,,Čo ty tu robíš?? Nemala si byť u Niny??" Zander je pobúrený tým, že ju vidí opäť, tentokrát pri mojom hrobe.

,,Mala. Privítala ma u seba doma, ak jej pomôžem získať si srdce Zandera Newtona. Teba," prizná sa robot a ja sa v tejto chvíli nezdržím škodoradostného smiechu priamo na cintoríne.

,,Ale...Počkaj...Vážne?? Fuh, no tak to by som teda od Niny nečakal. A preto si teda od nej odišla? Alebo prečo vlastne?" vyzvedá Zander.

,,Tvoje srdce patrí len Clare."

,,Som rád, že tomu rozumieš," posadí sa na lavičku a vedľa seba položí kvety. ,,Aspoň niekto."

,,Milujem ťa, Zander. Viac, než Nina. Bola som pre teba vytvorená."

,,Ale moje srdce patrí inej Clare, vieš to?"

Robot smutne skloní hlavu. ,,Viem o osobe, ktorá inšpirovala môjho tvorcu, aby som bola taká, aká som."

,,Áno. Stojíš priamo pred jej hrobom. Ako si vlastne vedela, kde ma nájdeš?"

,,Nevedela som. Objavovala som svet. A snažila sa priblížiť poznaniu a zistiť o sebe viac, než viem."

,,Prečo chceš o sebe vedieť viac, než vieš? Prečo si sa chcela priblížiť poznaniu?" uvažuje Zander.

,,Aby som sa stala nezávislou od názorov ostatných na mňa. A aby som mohla byť sama sebou." 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

A presne pre toto je dôležité poznať samého seba: aby sa človek  napríklad stal nezávislejším od názorov ostatných na seba a priznal si a zistil aj sám, v čom je dobrý, v čom nie, v čom sa má zlepšiť, čo všetko môže v živote dokázať a na čo má alebo mať môže 🙂 pretože v živote sa nájde veľa ľudí, ktorí človeka môžu od mnohých vecí odradiť, aj takých, ktoré robí rád a ho bavia, a hoci mu teraz ešte až tak nejdú, tak ku koncu mu môžu priniesť spokojnosť a radosť, pretože sa v nich bude neustále zlepšovať a napokon to s nimi môže dotiahnuť ďaleko 🙂