Na mŕtvych bodoch

24 2 1
                                    

Až v deň môjho pohrebu si uvedomím, koľko toho šťastia, ktoré mi Ezra spomínal, v skutočnosti potrebujem.

Videla som Zandera s mojimi rodičmi, starším bratom, tetami, bratrancami a sesternicou, kamarátmi i známymi.

Našli sa aj niektorí moji "kamaráti", ktorí ma nemilo prekvapili tým, že ani len na môj pohreb neprišli.

Najviac ma ale desil Zander.

Uplakaná, opuchnutá tvár, výraz, s ktorým prijímal úprimnú sústrasť, celý jeho postoj.. trhalo mi srdce vidieť, ako veľmi ma ľúbil a ako veľmi mu chýbam.

V noci spával na mojej strane postele.

Privoniaval si k vankúšom a prikrývkam, na ktorých som kedysi ležala, a držal ich pri sebe, akoby som to bola ja.

Nič z toho, čo som kedysi vlastnila a patrilo mi, nechcel vyhodiť.

Chodil ako telo bez duše - telo, ktorému by som chcela tú dušu vdýchnuť naspäť do tela, ibaže to už nešlo.

V práci mal na niekoľko dní voľno. Myslím si však, že robiť niečo by mu práve teraz prospelo aspoň z toho hľadiska, že by príliš nerozmýšľal nad tým, čo sa mi stalo, ale sústredil by svoje myšlienky na niečo iné, viac produktívne než boli bezduché pohľady na stenu.

Čo sa týka kamarátov a rodiny - stránil sa drvivej väčšine z nich.

Ťažko by som mohla tušiť, čo sa mu preháňa hlavou, keď sa jedného večera prechádzal na mieste, kam dopadla vraj tá moja hviezda.
Bola som k nemu ale dostatočne blízko na to, aby som ho počula vysloviť: ,,Znovu si ťa nájdem."

Bála som sa oňho, i o jeho zdravý rozum. A želala som si, aby som ho mohla zachrániť.

Chcela som, aby vedel množstvo vecí. Predovšetkým ale, ako veľmi mi na ňom záleží, no nechcem, aby ma vyhľadával a trápil sa pri spomienkach na mňa.
Spomenula som si, ako som mu jedného dňa ešte predtým, než mi bola diagnostikovaná rakovina, povedala o tom, v čo dúfam: ,,Dúfam, že jedného dňa, keď budeme starí - je jedno, ako starí budeme, či budeme mať 80 alebo 90 - dúfam, že spolu s ním v spánku zomrieme v posteli popri tom, ako sa budeme držať za ruky. "

Teraz som ale bola rada, že tomu tak nie je, len som chcela, aby za mnou Zander nesmútil a cez moju smrť sa preniesol.
Chcela som, aby išiel životom ďalej a už toľko nespal na mŕtvych bodoch.

And the humanity sleeps ✅Where stories live. Discover now