Prečo ja?

2.

Cas:

Zobudila som sa na otrasný zvuk budíka.
Božeee zase škola.
Vypla som ho a ešte tak 5 minút ležala.
Sadla som si na posteľ a pozrela sa do zrkadla. Vlasy som mala ako po výbuchu. Postavila som sa a išla do kúpeľne kde som strávila dobrých 15 minút. Vyšla som a zbehla zo schodov dole do kuchyne.
Hľadala v mojej poličke nejaké dobré jedlo, čo by som si mohla dať na raňajky.
Ako inak, dala som si ovsené vločky s popučeným banánom.
Je to úžasné.
Aspoň niečo v mojom živote.
Misku som dala do drezu a utekala hore schodmi sa prezliecť z pyžama.
V skrini som si vybrala prvé čo mi padlo pod ruku.
Čierne krátke tričko, čierne rifle s hnedým opaskom na ktorom sú motorky a nápis rock.
Hľadala som ponožky.
Márne.
Určite mi ich vzala sestra.
Tak som hľadala po celom dome.
Našla som biele členkové s čiernym ornamentom.
Navrch som si dala čiernu dlhú mikinu po zadok.
Navoňala som sa voňavkou a dala striebornej farby prstene.
Ešte náhrdelník ktorý mám s mojou BFF.
Polovica srdca striebornej farby s nápisom ways ever.
Ona mala druhú polovičku s Al for.
Takže dokopy to bolo Always forever.
Vzala som si na chrbát tašku, do ruky kľúče s mobilom a slúchatkami.
Bežala som von kde ma už čakal otec v aute.
Išli sme pol hoďku.
Ja som počúvala pesničky.
Keď sme prišli k mojej škole, vystúpila som a zabuchla dvere od auta.
Nasmerovala som si to do školy.
Dúfala som, že tento deň bude prebiehať normálne.
Prišla som do triedy, sadla na svoje miesto a pripravila na hodinu slovenčiny.
Vedľa mňa, nikto nesedí, lebo som asi v ôsmej lavici.
Skadiaľ nikto nevidí, no mne to problém nerobí.
Deň v škole prešiel celkom rýchlo.
Išla som na obed s tým, že tam zase budem čakať dobrých pätnásť minút.
Nechápem, veď oni mi majú len zohriať obed a dať mi ho na tanier.
Čo tak dlho s nim robia?
Nechápem, ale nevadí, kuchárky sú pohode.
Po výbornom obede, čo som mala palacinky a nejakú zeleninovú polievku, som išla na autobusovú zastávku.
Stíhala som bus a tak som pohode počkala na prechode, kým mi semafór ukáže zelenú.
Už som čakala na zastávke.
Oproti kde je ďalšia zastávka, bol bus.
A niekto to nestíhal.
Bežal ako o závod.
Bol to chalan.
Mal šedé, krátke tričko s čiernymi riflami. Ten autobus už štartoval a nepočkal naňho.
Celý zadýchaný zastal a zahrešil.
Ja by som urobila to isté.
Zrazu sa nám stretli oči.
A ja som sa nedokázala vynadívať, na jeho krásne hnedé oči.
No bolo mi tak do smiechu, že nestihol autobus, ako nikdy.
A tak som sa musela otočiť a držať v sebe smiech.
Akurát mi prišiel autobus. Bola som zachránená.
Ešte chvíľku a bola by som sa rozosmiala na celé mesto.
Sadla som si na sedadlo pri okne a počúvala cez slúchadká hudbu.
Moje myšlienky sa točili okolo toho ako sa zajtra pripravím na tri písomky z biológie, dejepisu a matiky.