Prečo ja?

16.

Cas:

Konečne doma.
Rodičia sa na mňa pozreli.
"Ako bolo v škole?"
Zase sa hráme na dobrú rodinku.
"Ako vždy."
"Niečo nové?"
Spýtala sa mama.
"Nič."
Chcem odísť do mojej izby ale zastavia ma.
"Niečo pre teba máme."
No tak to bude, keď niečo pre mňa majú.
"Čo?"
Som zvedavá, lebo už dlho som od nich nič nedostala. Ako darček a tak.
Dajú predo mňa škatuľu.
"Nie je to nič živé?"
Pozriem sa na nich.
"Nooo....."
Aha.
Takže to môže kľudne na mňa vyskočiť. Nestačí, že z týchto tu dostanem infarkt. Radšej ho zrýchlila tým, že ma vystraší táto vec predo mnou.
Pomaly otváram krabicu.
Z krabice vyjde mačacia hlava.
Bielo hnedá s modrými očami.
Ako pekná je.
Len kto sa o ňu bude starať?
"Mačka.... Pekná...."
Poviem neisto a pozriem sa na nich.
"Tá je moja?"
"Áno. Mysleli sme si, že keď máš to ťažké obdobie, tak ti prospeje nejaký domáci miláčik. A s ocinom sme vybrali mačku. Je tvoja už máme pre ňu kúpené veci. Ako je záchodík, pelech, misky v ktorých bude mať vodu a jedlo. Samozrejme granule. A ešte hračky pre ňu."
Dopovie mama, svoj dlhý monológ.
"Aha.... super. A kto sa o ňu bude starať?"
Spýtam sa v nádeji, že nepovedia mňa.
Mama sa poteší mojou otázkou.
"No predsa ty! Kúpili sme ti ju, takže je tvoja. S ocinom sa nebudeme do tohto miešať."
Vyhlási a ja sa na ňu pozriem pohľadom, že či si robí zo mňa srandu. No nevyzerá to tak.
"Ďakujem."
Položím krabicu na stôl a idem do izby.
"Nezabudla si si niečo?"
Mačka.
"Jaaaaj jasné mačka."
Takže ju mam mať v izbe? To sa načisto pomiatli. Všetko mi tam ociká, poškriabe a proste nie! Ja ju v mojej izbe nechcem.
Vezmem jej pelech, dám ho do chodby na hornom poschodí a položím tam mačku. Dám jej vodu v tej miske, čo kupili rodičia a idem do izby.
Prosím?!
Ja som si nežiadala mačku.
A oni ešte povedali, že lebo mám ťažké obdobie. No a čo si myslia?
Že budem stále šťastná, usmievavá dcéra, ktorej nevadí, že sa v jednom kuse hádajú jej rodičia?
Akože...
Už mi to povedali, ako keby som bola psychopat, ktorý chystá samovraždu.
No tak diky mami, oco.
Aaaaaah! Takáto nasratá som poriadne dlho nebola. Akože dik. Zničili ste mi náladu, aj keď tá bola od školy zlá, no teraz je ešte horšia.
Bože.
A ešte k tomu sa mám starať o mačku. Vi si naozaj myslíte, že to budem stíhať?
Ja som rada, že nezomriem z tej školy a na krk mi sem dáte mačku.
Oooch bože.
Ja som vedela, že dnešok nie je dobrý.
Za dverami počujem hlas mami.
Rozpráva sa s mačkou.
No super, netrebalo náhodou jej kúpiť mačku?
Prezlečiem sa do pohodlných tepkákov a začnem pozerať film na notebooku. Už ma toto nebaví s nimi.
No za ani nie pol hoďku počujem mňaučanie.
Ooooch bože, toto hádam nie.
Čakala som, že tú mačku to omrzí.
No nie.
K tomu mňaučaniu, pridala škrabanie na moje dvere.
Čo sa dnes ešte nestane?

Ahojte
Hneď pridávam aj druhú časť. Čo hovoríte na na tento príbeh?