12.

4 0 0
                                    

Cas:

Konečne prišli rodičia.
Už som si myslela, že tu naozaj prespím noc, ako bezdomovec na ktorého som aj vyzerala.
Stačí mi poriadne dlhý kúpeľ a spánok, ktorý som v nemocnici nemala, kvôli sestričkám, čo mi vymieňali v noci infúzku.
Samozrejme, ešte jedlo, keďže bolo otrasné to čudo, čo som zakaždým dostala od kuchárok. Vždy to bola len kaša s nejakým nepodareným zeleným špenátom a mäsom ktoré vyzeralo ako riedka grcka. Prepáčte, nechcem byť nechutná, ale inak to nejde povedať, čo mi tam pripravili.
Konečne domáca strava. Ktorá pozostáva buď z ovsených vločiek a banánu alebo chleba s nátierkou. Veľmi výživné.
Po dlhom naozaj dlho kúpeli som si dala na jedlo, teraz sa podržte, áno palacinky. Milujem ich. Proste, bez toho sa žiť nedá. Takže som mala aj niečo iné, ako vločky a chleba.
Pokrok.
Potom som sa mala pripravovať do školy čo som vynechala. Najlepšie rozhodnutie dneška, po palacinkách.
A išla som si ešte čítať.
Mám jednu nedočítanú knihu, ktorej by sa patrilo ju už dočítať. Len nemám odvahu na to. Počula som, že sa skončí zle.
Ale srať na to.
Neviem ako, ale pri čítaní som zaspala.

Ráno som sa zobudila, na hnusný zvuk budíka. A zase išla moja rutina. Len o niečo ťažšie. Moja ruka mi tu zavadzala!
Presne tak.
Bola mi naobtiaž.
Dávala som si pozor, nech sa nebuchnem do rohu stola alebo o linku.
Kým som sa z domu dostala preč, trvalo mi to dobrú hodinu.
Obliekanie bolo ako smrť.
Nevedela som si na seba dať mikinu ktorá išla cez hlavu. Bola čierna s nápisom ROCK.
Nie je to vyslovene, že mám rada rock ale nie je to zlé.
Do školy som si vzala asi všetky tabletky od bolesti, ktoré som doma našla.
Pravdepodobne sa nimi nadopujem, ale nevadí.
Lepšie ako sa trápiť.
Keď som prišla pred školu vyjavila sa mi Harrisova tvár pred očami.
Bude tu.
V rovnakej triede.
V rovnakej lavici.
Veľmi blízko mňa.
Božee, ak prežijem som boh.
Vošla som do budovy a snažila sa otvoriť skrinku. No nešlo mi to, keďže som mala v sadre ruku a druhou som si držala tašku.
Kľúčiky mi vypadli na zem.
A ja som sa z hlasným povzdychnutím, začala skláňať po ne.
No niekto ma predbehol.

Ahojte.
Ešte jednu sem dávam, keďže tu už dlhšie nebola nejaká.
Pekné čítanie ❤️😁❤️

Prečo ja? Where stories live. Discover now