Prečo ja?

23.

Jack:

Znovu som sa zobudil do pekelnej reality.
Ráno.
Škola.
Marrisová.
No čo dodať.
Vytrepal som sa z tej teplej postele a rýchlo sa osprchoval.
Obliekol som si čierne rifle, biele tričko s krátkym rukávom a na to mikinu.
Zbehol som po schodoch dole aj s taškou.
Vybral z chladničky mlieko a v polici cereálie, ktoré som si ním zalial.
Nahádzal som to všetko do seba, dal misku do drezu, vzal kľúče od môjho nového auta a pozdravil mamu.
Naštartoval som a dupol na plyn.
Ostávalo mi len 7 minút do začatia prvej hodiny.

Stihol som nájsť miesto na zaparkovanie a stihol som aj školu.
Vedľa mňa sedela Marrisová.
Ako vždy mala čiernu sádru, no mala na nej namaľovaného draka.
Vyzeralo to dobre ešte k tomu outfitu.
Čierne rifle s vyvýšeným pásom, biele krátke tričko a na to čierna mikina.
Hodina prebiehala slimáčim tempom.
Nemal som čo robiť, keďže toto učivo sme preberali aj na športovej.
Tak som pozoroval Marrisovú.
Ona zaspávala.
Hlava jej odkvecla na moje rameno.
Chcel som sa odsunúť, no ten pocit sa mi celkom páčil.
Bolo to ukľudňujúce, ako na mne spala.
Ja som tiež pomaly zaspával.
No než som tak stihol urobiť, zazvonil ten podrbaný zvonček.
Myslel som, že ma šľak trafí!
Marrisová sa na to zobudila a hneď odskočila odo mňa.
Super.
Dik zvonček.
Išla za dajákou čudnou babou.
Ja som sa pobral za Isaacom.

Ďalšie hodiny boli nudné.
Aleže extrémne nudné.
Kreslil som perom po lavici, čmáral do zošita, dokonca som sa chcel Marrisovej dačo spýtať, no vtedy som zase ten podrbaný zvonček začul.

Konečne obed.
Koniec školy.
Kebyže nadobro.
No samozrejme to sa nestalo, ani sa nestane najbližších 5 rokov.
Išiel som pomôcť Marrisovej s obedom.
Riaditeľ ma zabije.
Vzal som jej obed a ona na mňa zhúkla:
"Si ty normálny? Vráť mi ho!"
Bola celá naježená.
Asi zlý deň a k tomu hlad.
Začala po mne skákať.
Ja som ruku naťahoval aj s jej obedom, čo najvyššie sa dalo aby naňho nedočiahla.
Stále po mne skákala, aby som jej obed vrátil.
Vyzerala zlato.
Teda Nie!
Bože, lezie mi na nervy.
Položil som jej obed na stôl a odkráčal preč.

Po obede som ju nasilu natlačil do auta a odviezol domov.
Toto bol fakt nudný a náročný deň.
Hádam taký zajtrajšok nebude.

Ahojte.
Pridávam tak neskoro večer.
Ale je tu z pohľadu Jacka.
Ďakujem, že to čítate.
Ďakujem aj za hodnotenie.
Veľmi ma to teší.
❤️❤️❤️