Prečo ja?

13.

Jack:

S kamošmi sme išli ku skrinkám.
V tom som ju tam videl.
Stála pred skrinkou a snažila sa ju otvoriť.
Nešlo jej to.
Spadli jej kľúče.
Išiel som k nej.
Rýchlejšie než ona, som ich zodvihol zo zeme.
"Ďaku-"
Zastavila sa, keď zbadala, že to ja som jej podal padnuté kľúče.
"Neni zač."
Odpovedal som jej.
Vzal jej tašku z ruky a prehodil si ju cez druhé rameno, ktoré som mal voľné.
Dnes mala oblečené zase tmavé.
Čierna mikina cez hlavu s nápisom ROCK, čierne rifle s vyvýšeným pásom a s tmavo hnedým opaskom, ktorý mal na sebe motorku. Vyzerala celkom fajn.
No potom som si všimol sádru.
Mala ju celú čiernu a dosť jej to ladilo k tomuto autfitu.
"Môžeš mi vrátiť tú tašku?"
Spýtala sa ma s podráždením v hlase.
"Nie."
Začala sa mračiť.
"Daj mi ju Harris!"
Zvýšila hlas tak, že bolo počuť nech sa s ňou nezahrávam.
Otočil som sa na päte a kráčal do triedy. Aj tak s ňou sedím, takže jej ju odnesiem k lavici.
Sadol som si na svoje miesto a čakal kým príde učka. Medzi tým prišla aj ona a sadla si vedľa mňa. Nerozpráva sa so mnou. Dobre. Je mi to jedno, doteraz som sa s ňou ani nejako nerozprával cez školu, prečo by som mal teraz začať?
Učiteľka nám už pol hodinu vysvetľovala čo je to cit, že som aj zabudol na dnešný zápas.
Z mojej starej školy budú hrať a ja som im sľúbil, že tam budem. No neviem ako to stihnem, keďže náš "úžasný" riaditeľ mi povedal, nech ju aj odvážam zo školy. Aby sa jej nááhodou nič nedaj bože nestalo. Je mi to tak u riti. Neviem čo to včera do mňa vošlo, že som ju vzal k nám ale v živote to už nespravím. Bola to chyba. Ešte som skončil s červeným odtlačkom jej sadry a tých piatich prstov.
Učka niečo nahlas povedala, no ja som ju nepočúval a za to som si vyslúžil pohľady celej triedy.
"Prepáčte, ale mohli by ste zopakovať otázku?"
Spýtal som sa.
"Jack! Povedz nám aké city u nás ľudí sú."
Wtf?
To sa ma akože na keru mariu pýta?
Vyjavene som na ňu zízal.
"Haaa...."
Vydýchla.
"Tak Cas. Povedz ty aké pocity poznáš?"
Teraz sa ona vyjavene na učku dívala.
"Hnev, plač-"
"A tu vás zastavím. Plač nie je emócia, cit. Emócia je smútok z ktorého potom vzídu slzy. A hnev.... no dobre povedzme, že je to emócia. Ďalej?"
"Žiarlivosť-"
"Aj tu vás zastavím. Neviem či by sme mohli brať žiarlivosť ako cit alebo emóciu. Skôr by som povedala, že je to prežívanie nejakej závisti."
Dopovedala svoj monológ.
"Vyzerá to tak, že v tomto máte obidvaja guláš. A tak spravíte spoločný projekt na tému city a emócie. Chcem ho tu mať za týždeň."
Kurva a to na čo?
Pokazí mi celý víkend, jedným posratým projektom a ešte k tomu s touto tu?
Nie, nie ďakujem.
"Hlavne nech to viete obidvaja!"
Dopovedala prísnym tónom a zazvonilo na koniec hodiny.
Odišla a ja som sa postavil na odchod do druhej triedy kde bol Isaac.
Pobral som sa za ním.
Načo tu sedieť a trčať?

Ahojte.
Ďakujem veľmi pekne, máme tu prvé hodnotenie a som neskutočne rada, že sa vám páči tento príbeh ❤️❤️❤️😘😘😘