Prečo ja?

25.

Cas:

Pozrela som sa na človeka, do ktorého som narazila.
Spadla mi sánka.
Bol to nejaký sexi chalan, ktorého som tu ešte nevidela.
Po dlhej chvíle som sa spamätala.
"P-prepáč."
"Pohode."
Otočil sa na odchod a ja som tam stála ako soľný stĺp.
Chcela som sa ho spýtať ako sa volá, no kým som si uvedomila, že už tu nie je prešlo dobrých 10 minút.
Nadávala som si.
Veď som ho mohla trochu vyspovedať.
Ponáhľala som sa do obchodu.
Otvorila som dvere, na čo sa rozohrala zvonkohra nad dverami.
Vzala som si košík a hľadala niečo dobré pod zub.
Chodila som pomedzi regály, až som natrafila na poslednú snickersku.
Išla som ju vziať do košíka, no v tom ma chytila omylom ďalšia ruka.
Pozrela som sa a bol to Harris.
Ako inak.
Musí mať to čo ja.
"Mala som ju prvá."
Povedala som mu.
"Ja som ju videl prvý."
Nedal sa.
"Po 1. mám stav núdze, po 2. v ruke som ju ako prvá držala a po 3. čo tu ty chceš?"
"Za 1. je posledná, za 2. videl som ju prvý, za 3. žeby nakupujem?"
Odpovedal mi ako keby som bola totálny debil.
No môj zlatý, je to moja snickerska.
Snažila som sa ju strčiť do košíka, no on ma furt nepúšťal.
Bojovali sme medzi sebou, kto si ju vezme.
Nakoniec mi do oka padla orion čokoláda a mne sa na ňu zbehli slinky.
Pustila som snickersku na čo on padol na zem.
Ja som sa začala na celý obchod rehotať ako sa strepal na zadok.
On ma prepaľoval pohľadom s prísľubom smrti.
No v tej chvíli mi to bolo jedno.
S končiacim smiechom, som brala do ruky čokoládu a vhodila do košíka.
On sa medzi tým pozviechal na nohy a odišiel nevedno kam.
Pravdepodobne do druhého regálu.
Ja som si ešte vzala chipsy cibulkovo smotanové a capri sun pomaranč.
Na tom capri sune som závislá.
Je to moja droga.
Zaplatila som nákup a pobrala sa domov.
No povedala som si, že pôjdem dlhšou cestou.
Prejdem sa trochu.
Ako som tak zabočila, zahákla som sa o pouličnú lampu taškou aj s nákupom a pristála som na zemi.
Teda len zadkom.
Za zdravú ruku ma chytila mocná ruka.
A ja som tak predišla zlomeniu ruky.
Tú ktorú som mala v sadre.
Zvdihnem pohľad a koho nevidím.
Harris.
Čo sa mi furt moce pod nohy?
"Ďakujem."
Povedal.
A ja v nemom úžase sa naňho dívam, či je v poriadku.
"Čo?"
Spýtala som sa nechápavým tónom.
"Nevieš základy slušnosti Marrisová? Keď ta človek zachráni pred tvrdým pádom ty sa mu máš poďakovať. A nie jak ty, že naňho budeš len čumieť s otvorenou sánkou."
Dopovedal svoj dlhý monológ a už už som mu išla povedať, že jemu sa nikdy nepoďakujem, lenže ma zastavil.
Vytiahol ma na nohy a odišiel dakam do prdele.
Srať naňho!
Idiot, Kréten, Hajzel!
Že ja neviem základy slušnosti?
Veď to on mi rozjebal ruku, potom sa mi snaží vopchať do riti a nakoniec ma tu ešte k tomu bude poučovať?
Hajzel!
Nech skončí v pekle.
Nahnevaná som kráčala domov.
Čakala som už len na otvorenie môjho nákupu a ukľudnenie sa s čokoládou v ústach.

Ahojte.
Pridávam novú časť.
Čo vravíte na Jacka?
Btw Jack Harris.
Takže preto ho Cas oslovuje Harris.
Aby ste di nemysleli, že je to nová postava.
Aj keď verím, že ste čítali pozorne a vuete to už dávno.
Pekné čítanie.
A pekné veľkonočné sviatky prajem.
❤️❤️❤️🐇🐇🐇