Prečo ja?

17.

Cas:

Zobudila som sa na otrasný zvuk budíka.
Ako každé ráno.
Nič nové.
No niečo nové tu bolo.
Smrad.
Bol taký príšerný, že som skoro hodila vedľa postele šabľu.
Vybehla som z izby a uvidela pohromu.
Mačka.
A vedľa nej mláčka, so smradľavou, hnedou hmotou.
No fuuuuj.
"Fuuuuuj. Čo si to spravila? Mamiii, mačka sa vyšťala a vysrala na podlahuu!"
Zakričala som dole schodmi.
"Je to tvoja mačka. Sprav si s ňou poriadky!"
Odkričala mi naspäť.
No super.
Ešte aby som po jej potrebe, ktorú vykonala na dlážku utierala.
Nemohla som zniesť ten puch.
Pobrala som sa do kúpelky po mop.
10 minút som sa s tým babrala.
Nič som nestíhala.
Nestihla som sa naraňajkovať,
nestihla som si popraviť, nestihla som vôbec nič!
Ani školu som nestíhala.
Utekala som do auta, v ktorom už nadával na mňa oco, že kde tak dlho trčím.
Dúfam len, že som si nič nezabudla.
Prišla som 5 minút po zvonení, no nikto už nebol na chodbách. Tak som sa s mojím hlasným krokom vybrala ku skrinke. Z nej som si vybrala učebnice a prezula sa do šlapiek. Podišla som ku triede.
Rozhodovala, či sa náhodou neobrátim a nezutekám.
No to by mi rodičia nedovolili. Keď už som raz v škole, v škole aj zostanem.
A môžem ich osrať, tých ktorí sa na mňa budú pozerať.
Vošla som do triedy.
Uvidela som učiteľku geografie ako na mňa z poza okuliarov zazerá.
"Dobrý deň! Prepáčte, že meškám."
Hneď som vysúkala zo seba, aby na mňa ta harpia ďalej nepozerala.
"Slečna Marrisová. Nech sa to neopakuje."
Otočila sa naspäť k tabuli, aby začala kresliť mapu.
Rýchlo som si sadla.
Vytiahla som z tašky zošity a chcela odkreslovať mapu.
No spomenula som si.
Veď mám ruku v sádre.
Tak som si ľahla na lavicu a nejako zaspala.
Zobudila som sa na hlasné zvonenie zvončeka.
Ukončoval hodinu.
Pozrela som sa na spolusediaceho.
No zabudla som, že tým je Harris.
Ten sa na mňa pozeral s pohľadom, že či som naozaj prespala celú hodinu.
Nič sa mi nechcelo vravieť, tak som si znovu ľahla na lavicu.
No on mi musel dačo k tomu povedať.
"Tebe čo je?"
"Nestaraj sa."
Odsekla som mu.
On s vypúlenými očami odišiel.
Určite do druhej triedy.
Za tými jeho kamošmi.
Ani nie za minútu sem znovu prišiel.
Pozrela som sa naňho.
No on to nebol.
Bol to Isaac.
Celkom pekný chalan.
To sa musí nechať.
"Čo ty tu takto sama?"
"Aaale, blbý deň."
Vyzerá, že ma chápe. Sadol si vedľa mňa na stoličku.
"Počúvam."
Ja som sa naňho pozrela, že či tu chce dlho, dllllho sedieť a on len prikývol na znak súhlasu.
Tak som spustila ako mi celé ráno pokazila nechcená mačka. Nič som nestíhala a som ukrutne hladná.
Rozosmial sa.
Mal pekný smiech.
To sa muselo nechať.
" Takže, mačka ktorú si ani len nechcela, rodičia ktorý ti lezú na nervy a nestihnuté raňajky. Dosť blbé"
Keď sa tak nad tým zamyslím je to smiešne.
Tak som sa na tom zasmiala.
Jemu sa na tvári usadil úsmev.
"Čo je?"
Spýtala som sa ho.
"Som rád, že som ti zdvihol ako tak náladu."
"Bože ani nevieš ako. A to si zhrnul to čo som povedala."
Zaškvŕkalo mi v bruchu.
"Fíha tak to je poplach."
"Vidíš mám dôkaz, že som bemala raňajky."
Postavil sa zo stoličky.
"Nechceš ísť do bufetu? Pozívam ťa, keďže toto je stav núdze."
Usmiala som sa.
"Jasné, keď pozívaš."
"Tak na ďalšiu prestávku sa tu zastavím a pôjdeme."
Prikivla som na znak súhlasu a Isaac sa pobral do svojej triedy.
Ani som sa nestihla otočiť a bola tu pri mne Lis.
"To kto bol?"
Spýtala sa ma s potmehúdskym úsmevom.
"Isaac z druhej triedy."
Prekvapene na mňa vypúlila oči.
"Neser. Z kadiaľ ho poznáš? Vyzerá fakt dobre. Športuje? Má priateľku? A-"
Už nestihla dopovedať, lebo som jej zakrila ústa.
"Pomaly poporiadku. Sedel s Harrisonom na obede. A ja som tam tiež sedela. Spoznala som jeho partiu. Áno vyzerá dobre to sa musí nechať a netuším či športuje a nie to ešte, či má frajerku."
Dokončila som svoj monológ.
Zatiaľ čo ma sledovala s otvorenými ústami.
Zazvonil zvonček na začiatok hodiny.
Rýchlo som ju popostrčila, nech ide na svoje miesto, že jej to porozprávam nabudúce.

Ahojte.
Viem, že už dlhšie nebola časť ale veľa toho bolo, hlavne v škole. Viete si predstaviť.
No dúfam, že sa vám páči táto kapitola. Čo hovoríte na Isaaca?
Btw najdlhšia časť.
❤️😁❤️