Prečo ja?

29.

Cas:

Bol vedľa mňa na posteli.
Hlavy sme si opierali o stenu za nami a tak sme napoli ležali.
Písala som jednou rukou a on dakedy niečo dodal.
Sálala z neho dobrá energia.
Bolo to niečo, ja neviem čo, ale chcela som sa ho dotknúť.
Hocijako.
Voňal úžasne ako teplo a domov.
Za chvíľu, si vzal môj notebook on na nohy a písal.
Pomaly som zaspávala.
Bolo mi tu dobre s ním.
Pocit bezpečia, som už dávno nepocítila.
Ako dom sa pozerala čo píše, mi hlava klesla na jeho rameno.
Bezstatostný, úžasný pocit.

Jack:

Vzal som si od nej notebook, aby som aj ja niečím prispel.
Cas bola v pohode a ja som sa cítil dobre tiež.
Niečo som jej hovoril, či to tak môže byť a vzápätí som pocítil, na mojom ľavom rameni váhu.
Otočil som hlavu tým smerom a uvidel som ako na mne zaspala.
Kurva.
Keď spala bola krásna.
Zlatá.
Mal som nesmiernu chuť ju objať.
Boha ale nemôžem.
Veď toto je jej izba.
Má tu rodičov.
Teda, aspoň si myslím.
Nadýchol som sa a pokračoval v písaní.
O dobrú pol hoďku, sme mali projekt.
Ona ešte stále spala na mne.
Doriti.
Fakt som mal chuť, vziať ju, do môjho náručia a nikdy ju nepustiť.
Pomrvila sa a začala pomaly otvárať oči.
Pozrela sa na mňa a posadila sa.
Po odtiahnutí, mi bolo chladno.
"Prepáč, že som zaspala."
Zamrmlala ešte zobudeným hlasom.
Bolo to zlaté a zároveň sexi.
"Pohode. Už som to dopísal, keby dačo bolo zle tak to oprav. Ja už pôjdem."
Postavil som sa na odchod.
Aj ona sa postavila a obidvaja sme zišli dole schodami.
Obúval som si topánky a ona sa opierala o zárubňu.
S tými jej rozcuchanými vlasmi a zaspávajúcimi očami vyzerala, že každú chvíľu si ľahne na zem a zaspí.
"Ešte raz prepáč. Nemala som zaspať, keď sme robili projekt."
"Pohode. Stáva sa. A aj tak ty si toho spravila viac ako ja."
"Dobre. Maj sa"
"Čau."
Odišiel som do auta.
To čo som jej tam trepal, že stáva sa.
Kurva.
Naštartoval som a šiel domov.

Ahojte.
Nová časť.
Ako sa vám tento príbeh páči?
Píšte komenty.
❤️❤️❤️