Prečo ja?

50.

Cas:

Ako som prišla domov, rozutekala som sa do svojej izby.
Hodila som sa na posteľ a dýchala.
Nádych, výdych.
No moje srdce splašene bilo ako o dušu.
Nevedelo sa ukľudnit.
A ako by aj mohlo?
Veď som sa bozkávala s Harrisom!
Tým Harrisom, ktorý je sexi, pekný, populárny a každá ho chce!

Ale zároveň aj tým Harrisom, ktorý mi pomliaždil ruku a správal sa ako idiot.
Aaaaaaaaaaach.
Je to ťažké.
Neviem, či sa mám tešiť alebo nie.
Som dosť na pochybách, že sa to ešte zopakuje.
Ale ten bozk......
Aaaaaaaaaaa!
Môj bože to bolo niečo fuuuuuu.......
Iné.
Polemizovať nad významom toho bozku, by som dokázala večnosť.
Pobozkal ma lebo chcel?
Alebo za tým bola stávka?
Nie.
On taký nie je.
Ani neviem presne aký je.
No myslím, že sa zmenil.
Nie veľmi ale trochu hej.
Veď sa pozrite aký bol na začiatku.
Lámač kostí, ignorant a debil, idiot a neviem ešte čo.
No viem, že k nemu dačo cítim.
Určite príťažlivosť, veď kto by nie?
Srdce by už dávno bolo prasknuté keby mohlo.
Bilo mi tak silno, že som nechápala ako môže stále byť v mojom hrudnom koši.
Už som to nemohla vydržať.
Pobrala som sa do sprchy a liala na seba studenú vodu.
Pýtate sa či to bol dobrý nápad?
Určite nie.
Nikdy neskúšajte!
Zuby mi od toľkej zimy drkotali samé, že by som nimi aj trávu posekala.
V zrkadle som videla mŕtvolu.
Fialové pery, triaška a ruky a chodidlá nefunkčné.
Zababušila som sa do deky, ktorá bola najbližšie ku mne.
Schmatla som mobil a prezerala si, ešte zo stále drkotajúcimi zubami instagram.
Nič nové tam nebolo.
Uložila som si pár chutne vyzerajúcich receptov a nakoniec zhasla svetlo a išla späť.

Áno.
Viete si predstaviť.
Ráno bolo kruté.
Otrasný budík, prázdna chladnička ( najhoršie čo sa mohlo stať), kruhy pod očami, zlý spánok a zlá nálada nie len mňa ale aj mojej mamy.
Cestou do školy sme skoro s ocom havarovali a ešte aby nebolo málo, tak som sa strepala hore schodmi.
Výborný deň.
Horšie to už ani byť nemôže.
No opak je pravdou.
Harris neprišiel do školy.
Čo nebolo najhoršie.
Samozrejme, bola som trochu sklamaná ale najhoršie je  to, že som stretla chlapca ktorý bol do mňa buchnutý a pravdepodobne stále je.
Trevis.
Fuj.
Akože na výzor vyzerá zle.
Čierne krátke vlasy ostrihané na ježka, k tomu milión vyrážok a za prvé smrdel.
Už od základky mi písal listy a správy ako bezo mňa nechce žiť.
Skoro sa zabil.
Takže k tomuto všetkému je psychopat "mňam".
Fuj opak = mňam
Na sexi chalanoch používam mňam a na fakt škaredých/nechutných fuj.
Nie je to tak, že si vyberám podľa výzoru.
Aj keď aj ten závaží ale hlavne na povahe.
A Trevis.......
No povedzme si na rovinu, v hlave to nemá v poriadku.
Takže som mu povedala nie.
Na chodbe som sa ho snažila ignorovať, no bohužiaľ mi zatarasil cestu.
"Caaaasiiiii!"
Povedal tým jeho odporne sladkým prízvukom ako hovorí len moje meno.
"Trevis."
"Ahoj ako si sa mala? Niečo nové čo neviem?"
Prehnane starostlivý?
Nie.
Je len prehnane dotieravý a všetky informácie ohľadne môjho života musí vedieť.
Čiže stalker.
"Nič nové nemám. Inak ponáhľam sa na obed zatiaľ-"
"Pôjdem s tebou."
A už ma chytal za ruku.
Musela som sa premáhať, aby som sa nepovracala rovno na dlážku.
"Ešte idem za kamarátkou ju vziať na obed. Vždy zabudne lebo si dopisuje ešte poznámky. Idem pre ňu."
Chcel niečo povedať, no ja som ho nenechala.
"Choď napred."
Utekala som od neho čo najďalej.
Fuuuj.
Slizký, smrdlavý, stalkero-psychopatický maniak.
Bežala som za Lis.
Ešte stále si dopisovala poznámky z tabule.
Moja záchrana.
"Lis!"
Zakričala som na ňu lebo mala slúchatká v ušiach.
Otočila sa na mňa s výrazom čo je.
No potom jej to doplo a už sa stavala z miesta.
Lis som všetko povedala na čo to ona počúvala ako nejakú novú BTS pesničku.
No čo?
Aj takí ľudia sa nájdu ktorý majú radi BTS.
Nie som veľký fanúšik no musím priznať, že niektoré sú fakt super.
Ja napr. počúvam STRAY KIDS.
Tiež nie všetky sa mi páčia ale väčšina je dobrá.
No späť k téme.
Hltala každé jedno slovo, ktoré som vypustila z úst.
"A preto nechcem ísť na obed a stretnúť ho."
"Fuuuu. Moja máš to ťažké. Ešte keď sa tu okolo teba obšmŕta ten debil.
Keby aspoň pekný, no ani pekný ani múdry."
Pravda.
Svätá pravda.
"Nevzala by si mi obed von?"
Spýtala som sa s malou dušičkou.
"Noooooo...... Dobre ale chcem kúsok s tvojho obeda! Ak bude niečo dobré."
"Dobre."
Lis som počkala vonku.
Zatiaľ čo som sedela na lavičke zo zadu ma objal neznámy pár rúk.
"Kto je to?"
"Hádaj."
Isaac.
Jeho hlas by som poznala na sto honov.
"Isaaac!"
Otočila som sa a opätovala mu objatie.
"Čo ty tu?".
Spýtala som sa, keďže väčšinou jedáva s Harrisom, Jackobom, Benom a Fellipom.
"No vieš, čerstvý vzduch. A ty čo tu?"
"Vyhýbam sa jednému človeku."
Jeho obočie vystrelilo rovno na jeho perfektné čelo.
"Siem sa spýtať pred kým?"
Rukou som mu naznačila nech si sadne.
Prisadol si ku mne a naklonil hlavu tak, aby počul meno toho idiota.
"Travis."
Rozosmial sa na plné hrdlo.
Snažila som sa ho utíšiť.
No nedarilo sa.
Po asi piatich minútach intenzívneho smuechu, sa ako tak upokojil.
"A to už prečo?"
"Lebo je stále do mňa a veď sa naňho pozri. Slizký, stalkero-psychopatický maniak. A ešte k tomu smrdí."
Prišla druhá vlna jeho intenzívneho smiechu.
"Smrdí?"
"Áno, až je to cítiť na kilometre ďaleko."
"No dobre, to uznávam. Smrdí."
"Veď preto."
Na to, sme obidvaja vybuchli do ďalšieho smiechu.
Bože s Isaacom bolo toľko srandy.
Dnes nebol dobrý deň, no Isaac mi ho aspoň trochu vylepšil.
"Ďakujem."
"Za čo?"
Opýtal sa Isaac s otázkou v očiach.
"Za zlepšenie mojej nálady."
V jeho očiach sa objavili iskierky radosti.
Ani som nestihla a už ma objímal.
Objatie som mu opätovala.
Na to som si spomenula, že sa ho môžem spýtať na Harrisa.
"Inaak, nevieš prečo neprišiel do školy Jack?"
"Ty si to nepočula?".
"A čo?"
"Mal autonehodu."
Moje srdce razom prestalo biť.

Ahojteee.
Viem.
Dlho som nepridala časť ale tu ju máte. Najdlhšia akú som spravila.
Má 1030 slov.
Píšte komenty.
❤️❤️❤️