Prečo ja?

14.

Cas:

Zase on.
Prečo?
Bože, dnes naozaj nie je dobrý deň. A k tomu učka, že neviem city. Ježiiiiš ja poznám city, hlavne tie negatívne. Mňa to nemusíte učiť.
Mám ich zadara v našej rodine.
Takže dik ale nie.
A tento tu?
Furt sa okolo mňa obšmieta.
Dokonale mi vadí jeho existencia. Aby toho nebolo málo, snaží sa mi buď ukradnúť všetky veci alebo pomôcť mi, no skorej by som povedala tu prvú možnosť. Takže tak. S nikým sa tu nejako nebavím no dnes? Každý ku mne chodí a ľutuje ma. Diky. Som poľutovania hodná. Cez prestávku si ku mne sadla, ako ju druhý volajú "čudáčka" volá sa Lis. Nie je taká divná. Len je o niečo viac vo svojom svete. No dobre, trochu viacej. Ale za to rada číta knihy a rozumieme si celkom. Samozrejme, bola zvedavá čo sa mi stalo. No potom sa zakecala o jednej knihe ktorú číta.
"Poviem ti, ten Aaron je strašne sexy. Je ako boh pre moje oči."
Aaaa už sa mi tu rozplýva.
Nie, že by som to ja nerobila, ja to robím doma.
"Inak dobrá sádra. Nechceš dačo na ňu namaľovať?"
Spomínala som vám, že vie brutálne dobre kresliť? A vraj ju to nebaví.
Mohla by si privyrábať obrazmi, ktoré by predala.
"Môžeš mi tam dačo ty nakresliť."
Usmiala som sa na ňu a ona celá sklesla. Naozaj sklesla. Nemá rada kreslenie.
"Zaseee? No dobre a čo také?"
Vedela som to, že povolí.
"Fuuu niečo dobré."
Rozmýšľala som, že čo také by som chcela. No nič ma nenapadlo.
"Tak nabudúce a vezmi aj nejaké farby."
Povedala a už utekala na svoje miesto, lebo sa začala hodina.
Hodina nemčiny a angliny.
Ja som na nemčine a Harris na angline, aspoň dačo pozitívne.
Hodina prebehla rýchlo, ani som si nestihla všimnúť a bol obed.
Bežala som na obed.
Viem, že dnes mala byť ryža s mäsom a s broskyňovým kompótom.
Je to výborné a ešte ako.
Postavila som sa do rady.
Do dlhočínskej rady.
Ktorá bola od chodby až dnu.
Takže ďalšia pol hodina čakania.
Super.
Ako som tam stála nejaký idiot sa musel predbiehať a to tak, že bežal a strčil do mňa.
Samozrejme ja som sa potkla a padala.
Videla som moju ruku zlomenú.
No niekto ma stihol zachytiť včas.
Bože ja toho človeka milujem.
Pozrela som sa kto ma zachytil a koho nevidím.
Harrisa.
Prečo ja?
Čo som komu spravila?
A odvolávam to, že ho milujem.
Nevedela som, že to bude on.
Vyprostila som sa z jeho zovretia a otočila naspäť do rady.
Načo by som mu ďakovala?
Veď to on mi pomliaždil ruku.
Toto bolo len zo slušnosti, že ma zachytil.
Odo mňa nebude nič ako ďakujem počuť.

Konečne som došla na radu ja.
Videla som ako mi naberajú ten úžasný obed. Ktorý rozvoniava celou jedálňou. No teraz nastal problém, nemala som ho ako vziať.
Vedľa mňa ktosi povedal:
"Ja jej ho odnesiem."
Môj záchranca.
Otočila som sa jeho smerom.
Boha.
Zase Harris.
Toto mi nemôžeš robiť bože.
Už mi ho zobral a išiel k nejakému stolu kde sedeli chalani.
Nepoznala som ich veľmi.
Položil mi tanier na miesto vedľa neho, no toto snáď nie!
Pozdravila som sa s chalanmi.
Jeden sa už začal vypytovať kto som.
"To je kto? Nevrav, že tvoja frajerka!"
Spýtal sa jeden s hnedými vlasmi.
"Nie preboha. Fellip nezačínaj s tým."
Fellip zdvihol ruky do obranného gesta.
"Veď dobre dobre. Nič som nepovedal."
"Prepáč za týchto dvoch. Som Jackob."
"Cas."
Tento vyzerá pohode.
"Tento tu je Isaac."
"Ahoj."
"Ahoj."
Vyzerá dobre. Tmavé skoro až čierne vlasy a krásne sivé oči.
"A tento tu je Fellip. A nakoniec Ben"
Pozdravila som sa aj s nimi.
"Čo sa ti stalo s rukou?"
Spýtal sa ma Ben.
Naozaj?
"Tento tu prítomný pán Harris, mi ju pomliaždil a to tak, že v zápale hnevu, zobral skrinkové dvierka, tresol nimi zatiaľ čo ja som sa obúvala a držala skrinky, tak mi priškrípol ruku."
Všetci na mňa čumeli. No ich pozornosť sa presmerovala na Harrisa.

Ahojte.
Dnes pridávam ďalšiu časť dúfam, že sa páči. A je zatiaľ najdlhšia 😁❤️❤️