Prečo ja?

5.

Jack:

Mal som plné zuby všetkých.
Ako sa mi prihovárajú.
Vtierajú sa mi do zadku.
Každý, boží človek sa mi musel predstaviť.
Otravný ľudia.
Tá baba ktorá so mnou sedela bola riadne čudná.
S nikým sa poriadne nebavila.
So mnou to vzdala hneď.
Od vtedy, ako som sa predstavil, sme spolu nehovorili.
Nevyzerala najhoršie.
Bola len divne oblečená.
Celá v čiernom.
Hneď som ju spoznal keď som prišiel do triedy.
Tá zo zastávky.
Ktorá sa na mne potajomky smiala, že som nestihol bus.
"Najlepšie": vyhodili ma zo športovej, pobil som sa s chalanmi a zmeškal som bus. K tomu sa mi smiala moja spolužiačka, ktorú som nepoznal a to som chodil do školy už týždeň.
Na športovej sa mi nikto nesmial lebo vedeli, že po tom ich budem robiť napriek.
Keď som ju uvidel pri skrinkách, vedel som, že je moja skrinka nad tou jej.
A tak prečo nezačať prieky?
Bola zohnutá, niečo si vyberala zo skrinky. Ja som podišiel k nej, otvoril si moju skrinku nad ňou a keď sa stavala, narvala do dvierok skrinky.
Bola to taká šupa, že som si myslel, že si rozťala hlavu na polovicu.
No, to má za to, že sa mi posmievala.
Odišiel som.
Kričala na mňa, že som idiot.
Nemala si si so mnou takto začať.
Jej chyba.
V škole sa na mňa ani len nepozrela.
Čo si to dovoľuje?
Teraz ma ignorovať?
Toto jej neprejde.
Zase som ju stretol pri skrinke.
Opierala sa o skrinku a obúvala sa.
Chcel som jej pricviknúť prsty.
No bol som taký nasratý, že som buchol do tých dvierok plnou silou.
A hneď som zmyzol.
Zo školy som rovno mieril na bus.
Videl som sanitku ako húkala siréna.
Pomyslel som si, že by to bolo tak dobré, keby to pre ňu šla.