Prečo ja?

46.

Cas:

"B-ože."
Pomedzi môj smiech som vravela.
"Toto je komické."
Stále na mňa nechápavo pozeral.
Potavila som sa a mala som neskutočnú potrebu ho objať.
Podišla som k nemu a okolo krku mu omotala ruky.
Objala som ho ešte stále sa smejúc.
"Takto sa to stalo."
Povedala som mu.
Bol v miernom šoku, no opätoval mi objatie.
Položil svoje ruky na moje kríže a chvíľu sme tak ostali.
Odtiahla som sa od neho a šli do triedy.
Sadli sme si a do triedy prišla učiteľka geografie.
Ja som aj tak nemohla nič písať, kvôli tej sadre.
Jack bol opretý jeho nohou, o tú moju.
Predával mi pocit tepla.
A jeho vôňa domova, bola úžasná.
Nebavil ma učiteľkin výklad učiva a pomaly som na jej hodine zaspávala.
Oprela som si hlavu o jeho rameno, načo sa on prisunul ku mne, aby som nebola v nepríjemnej polohe.
"Ďakujem."
Zamrmlala som a on len na súhlas niečo povedal.
No ja som pomaly a isto, išla do ríše snov.
Pri zaspavaní, som cítila jeho vôňu tepla a domova.
Zobudila som sa na zvonček, ktorý prezrádzal koniec hodiny.
Hlavu som stále mala položenú na jeho pleci.
Pootočila som ňou, aby som videla jeho tvár.
Keby som mohla, asi by mi spadla sánka.
On sa usmieval.
Nie.
On celý žiaril.
Potichu som zamrmlala:
"Ránko."
Hlavu otočil mojím smerom.
Uškrnul sa.
"Skôr obed."
Zamračila som sa.
"Obed?.....Však som spala len hodinu."
"Hodinu? Už je piata hodina."
Teraz mi naozaj spadla skoro sánka.
"Piata? Hodina? To fakt?"
"Hej."
Stále sa usmieval.
"A to ti akože celú dobu spím na rameni?"
Ešte viac sa usmial.
"Áno. Celú tú dobu."
Hm? Takže mu to nevadí.
"Tak ja si ešte zdriemnem."
"Tak to nie. Veď ideme na obed."
Obed. Ahaaa koniec piatej hodiny ide sa na obed. Btw dnes máme skrátené vyučovanie a máme len 5 hodín. Preto ideme skorej na obed.
"Obeed! My ideme na obeed! Bože zabudla by som. Poď!"
Už som sa stavala na nohy a ťahala ho zo sebou.
Zastali sme v rade ma obed.
Dnes boli palacinky.
Mňaaaam!
Milujem palacinky!
Došli sme na radu.
Nabrali mi, no nemala som ich ako odniesť.
Jack mi pomohol.
Vzal aj svoje aj moje.
Išli sme ku stolu kde má partiu.
Sedel tu sklesnutý Jackob, prejdený parným valcom Fellipe, Ben so školskou kurvou ( inak sa to nedá povedať na tú piplenu) a Isaac.
Sadla som si medzi Jacka a Jackoba.
Chudák, fakt nevyzeral najlepšie.
"Čaute."
Pozdravil ich Jack.
"Ahojte."
Tiež som ich pozdravila.
Zamrmlali tiež tiché čaute.
Nebola tu dobrá atmosféra.
Niečo sa stalo.
A určite to bude niečo s Jackobom.
Nechcela som sa do toho vŕtať, ale vyzeral ako zvädnuté kvetiny.
"Všetko v pohode?"
Opatrne som sa spýtala.
Chalani videli o čo sa snažím.
"Hej..."
Tak toto nebude len hej.
"Nič sa nestalo?"
Skúšala som znova.
"Nie..."
Bolo vidno na ňom, že ešte to stále rieši sám zo sebou.
Nachala som ho tak.
Pustila som sa do palaciniek.
Moja grimasa na placinky musela byť smiešna, keďže sa na mne chalani zabávali a smiali.
Bol to jahodový džem.
Čakala som nuttelu.
"Čo ti nechutí?"
Spýtal sa zo smiechom Isaac.
"Nie je to tak. Len som čakala nuttelu. Som dosť z tohto sklamaná."
Na to sa chalani začali ešte viacej smiať.
"Tu nič ako nuttela nedostaneš. Je to cez ich rozpočet. Nemajú na nejakú nuttelu."
Vravel Isaac.
Načo som sa aj ja začala smiať.
Jackob vyzeral stále dosť biedne, ale už nebol mysľou tak zarmútený.
Nemyslel už na to čo sa stalo.
A tak sme jedli palacinky s jahodovým džemom, ktorý bol konzistenciou ako voda.

Ahojte.
Nová časť.
❤️❤️❤️