53.

2 0 0
                                    

Jack:

S Isaacom sme sa rozprávali až do večera, kedy musel odísť.
V nemocnici mám ešte ostať 3 dni.
Na to, že mám prepichnutý bok ma skoro púšťajú.
Ale tak hádam vedia čo robia.
Zaspával som s takým divným pocitom.
Ako keby som na niečo dôležité zabudol.
No netuším čo.
Ani neverím, že som na niekoho zabudol, že mám stratu pamäti.
Veď viem kto som, viem moju rodinu aj kamošov.
Teda okrem tej jednej baby, ktorú som v živote nevidel.
Netuším kto to mohol byť.
Kamarátka?
Nie.
Frajerka?
To určite.
V týchto myšlienkach som sa utápal do ríši snov.


O 3 dni neskôr


Konečne ma prepustili.
Z nemocnice ma odviezla mama s Iz.
Mamina sa ma pýtala čo by som chcel ma obed.
Keďže tie nemocničné jedlá mi skorej poškodili žalúdok ako napravili.
Zašli sme do mamininej reštiky.
Tam sme si s Iz objednali pizzu.
Zatiaľ čo nám ju robili mi Iz rozprávala o škole. Ako sa jej darí, ako si našla novú kamarátku a že dostala z matiky 1.
Pizzu sme si s Iz rozdelili na pól.
Aj tak Iz svoju polovičku nezje celú.
Tak som po nej dojedal.
Konečne normálne jedlo.
Keď sme dojedli, všetci sme sa pobrali domov.
Isaac mi volal, že či by som nešiel von.
S barlami ako Lucas.
Čo som nechápal keď to povedal.
Dnes ešte nie ďakujem.
Niečo v tom zmysle som mu povedal.
No prehováral ma a nakoniec pôjdem von ale zajtra.
S barlami som sa dotrepal do mojej izby, ktorá zostala taká ako si ju pamätám.
Teda skoro.
Niektoré veci som mal inde ako predtým.
Na stole som mal položený skrčený  papier.
Otvoril som ho.

Cas
Pod tým menom je
záhada Marrisová.
Vlastne ty celá,
si pre mňa záhadou.
Ktorú nedokážem rozlúštiť.
No tvoje oči,
ťa vždy prezradia.
Zelené ako tráva,
lesy v šírom okolí,
do ktorých sa ponáram.
Tvoj smiech,
je balzám pre moje
uši, srdce a dušu.
Tvoj úsmev,
je radosť pre moje
oči, srdce a dušu.
Tvoje pery,
ktorým zas a znova
nedokážem odolať.
Celú,
ťa chcem len pre seba mať.
Možno to ešte nevieš,
no milujem ťa.

HARRIS


Znovu a znovu som si čítal ten text.
Ako keby sa mi vyrýval do pamäti.
Ale nič.
Neprišla ani len jedna spomienka na ňu.
Pravdepodobne som bol do nej buchnutý a to totálne.
No teraz k nej nič necítim.
Je mi to len cudzí človek.







Ahojte.
Nová časť.
Dúfam, že sa páči aj keď teraz je to smutné....
No s vyznaním som sa potrápila.
Trošku.
Píšte komenty.
❤️❤️❤️

Prečo ja? Where stories live. Discover now