Prečo ja?

63.

Thomas:

Celý program na liečenie Cass som prerobil.
Za deň, mala so mňou 2 posedenia na miesto za týždeň.
Raňajky ak zvládne, bude jesť v jedálni spolu s ostatnými. Ak nie tak jej donesú na izbu.
Po raňajkách bude mať so mňou posedenie.
Obed bude tak isto ako raňajky ak zvládne v jedálni, ak nie tak nie.
Poobede bude mať posedenie o tej tretej s ostatnými ak zvládne.
Večera o šiestej a nakoniec posedenie so mnou.
Takto by to mohlo fungovať možno mesiac.
Ak by sa jej stav zlepšoval, tak aj skorej jej odobrať jedno sedenie.
Celý prerobený program som vložil do jej spisu.
Pozrel som sa na hodiny, ktoré ukazovali štyri hodiny poobede.
Teraz mám jedno posedenie s pacientom a potom by som chcel stihnúť pozrieť Cass.
Jej spis som odložil do kovovej skrinky medzi ostatné.
Zamkol som a odišiel za Dylanom.

Medzitým

Jack:

Cass už nebola v škole vyše 2 týždňov.
Počul som, že jej zobrali dom, keďže nie je plnoletá a dali ju do decáku.
No od vtedy už nič neviem.
Pamäť sa mi nevrátila.
Isaac mi povedal, že som s ňou chcel chodiť a nechýbalo veľa a chodil by som s ňou.
No do toho prišla tá havária.
Strata pamäte a nakoniec úmrtie jej rodičov, sestra v kóme, snaha spáchať samovraždu a decák.
Snažil som sa stretnúť s Isaacom a zistiť, kde, čo Cass je ale on mi nechce nič povedať.
A nikto okrem neho nič nevie.
V škole sa o tom nehovorí.
Riaditeľ nič nepovie a učiteľky tiež o ničom nevedia.

Cass:

Biela izba.
Štyri steny.
Dve svetlá.
Jedna posteľ.
Jeden paplón.
Jeden vankúš.
Jeden stôl.
Jedna košeľa.
Jedny papuče.
Jeden náramok.
Jedny dvere.
Jedno okno.

Biela izba.
Štyri steny.
Dve blikajúce svetlá.
Jedna vŕzgajúca posteľ.
Jeden biely paplón.
Jeden biely vankúš.
Jeden písací stôl.
Jedna biela košeľa.
Jedny biele papuče.
Jeden biely náramok.
Jedny biele dvere.
Jedno úzke okno.

Biela izba.
Štyri  biele steny.
Dve blikajúce, jasné svetlá.
Jedna vŕzgajúca, kovová posteľ.
Jeden biely, čistý paplón.
Jeden biely, čistý vankúš.
Jeden písací, malý stôl.
Jedna biela, dlhá košeľa.
Jedny biele, uzavreté papuče.
Jeden biely, pípací náramok.
Jedny biele, kovové dvere.
Jedno úzke, malé okno.

Biela izba.
Štyri biele sten-y.........

Niekto odomkol ťažké, biele, kovové dvere.
Pomaly sa otvárali.
A dnu vošiel Thomas.

Ahojte.

Už dlho som nevydala žiadnu časť.
Tu je.
Ťažko sa mi písalo.
Nevedela som sa pohnúť v tomto príbehu.
Ale už viem ako skončí.
Ešte bude veľa častí no pomaly je tu koniec.
Ďakujem.
❤️❤️❤️