Prečo ja?

60.

Cass:

Zobúdzam sa na známom mieste.
Nemocnica.
Pozriem sa okolo seba.
Prvé čo uvidím je moja sestra na lôžku vedľa mňa.
Zľaknem sa.
Posadím sa, čím príde veľká bolesť hlavy.
Je mi zle.
Bolí a točí sa mi hlava ale chce sa mi zvracať.
Cúvam na mojom lôžku.
Krútim hlavou v nesúhlasnom geste.
Toto nemôže byť pravda.
Pod rukou už nemám lôžko.
Len prazdne miesto.
Padám.
Tvrdo dopadnem na podlahu.
Akurát vôjde sestrička do izby keď ma zbadá na zemi.
"Preboha, ste v poriadku?"
Začala sa ku mne približovať aby mi pomohla.
"Nie!"
Zvrieskla som.
Chytila som sa za vlasy, skrútila sa do klbka, nohy pritiahla k telu a hojdala sa.
"Hmhmhmhm... toto nemôže byť pravda."
Povedala som neveriacky.
"Prosím vás slečna, nechajte ma vám po-"
"Nie!"
Znovu som zvrieskla.
"Nechajte ma tak!"
Ha.
Toto je zlý sen.
Len zlý sen.
Zobudím sa a všetko bude v poriadku.
"Zavolám doktorku."
Oznámila a odišla na chodbu.
Ani som ju nevnímala.
Je to len zlý sen.
Všetci budeme pekne doma.
Ja sa len musím zobudiť.
Nemôže byť toto pravda.
Nemôže!
Schúlila som sa ešte viacej a hojdala sa dopredu a dozadu.
Slzy mi začali tiecť ani neviem ako.
Počula som kroky.
"Slečna Marrisová, sadnite si na posteľ."
Skúšala sa mi prihovoriť doktorka.
"Nie!"
Zakrila som si uši.
Nechcem už počúvať týchto ľudí.
Chcem ísť domov.
Doktorka asi nevedela čo robiť.
"Aah... Nora? Mohla by si zavolať psychológa?"
"Áno."
Sestrička odišla a doktorka si ku mne kľakla.
"Slečna Marrisová, poďte si sadnúť na posteľ, potom keď vás vyšetrím môžete ísť preč z nemocnice."
"Ja-ja chcem ísť domov."
Potichu som povedala plačlivým hlasom.
"Haaaa...."
Do izby vtrhla sestrička.
"Pani doktorka za 10 minút tu bude Thomas."
"Ďakujem."
Zodvihla sa doktorka a odišla spolu so sestričkou.
Za dverami ich bolo dobre počuť čo sa tam rozprávali.
"Dúfam, že Thomas jej pomôže."
Boli jej posledné slová, kým odišla.
Ostala som na studenej zemi, v klbku.

Ako povedala sestrička za 10 minút prišiel do mojej izby psychológ.
Pozrela som sa naňho s uplakanými očami.
"Ahoj."
Povedal usmevajúc sa na mňa.
"Dobrý.."
Potichu som ho odzdravila.
"Ako sa voláš?"
Potiahla som nosom.
"Cass...."
Hlesla som.
"Teší ma, ja som Thomas."
Kľakol si vedľa mňa a podal mi ruku.
Len som sa naňho pozrela.
"Čo sa stalo?"
Opatrne sa spýtal.
"Ja-ja chcem ísť domov."
"Chápem ale budeš musieť ísť s pani zo sociálky."
Keď to dopovedal, začala som hysterčiť.
"Nie, nie, nie nie! Ja nechcem. Nechcem tam ísť."
Vravela som.
Stále presviedčajúc sa, že je toto len sen.
"Prečo tam nechceš ísť?"
"Ja mám domov. Chcem ísť domov. Chcem mať mamu, oca a sestru.
Chcem ísť domov."
"Dobre, dobre pôjdeš domov, len ti musíme spraviť vyšetrenia."
Usmial sa na mňa.
Mal pekný úsmev.
No ja som nebola v stave usmievať sa.
Tak som sa snažila aspoň trochu upokojiť.
No nešlo to.
Stále som sa triasla, keď som vzlykala.
"Poď so mňou."
Podal mi ruku.
Pozrela som sa naňho s uplakanými očami.
Ešte chvíľu som rozmýšľala, no nakoniec som prijala jeho ruku.
Pomaly mi pomohol zodvihnúť sa a ruka v ruke, ma viedol cez nemocničné chodby.
Bol celkom vysoký.
Dosť mladý, možno 19 ročný.
No neriešila som to.
Len som chcela byť konečne doma.
Bez starostí, so svojou rodinou.
Otvára biele nemocničné dvere, na ktorých je napísané psychológ.
Vojdeme dnu, kde zahliadnem malú kanceláriu so sedačkou.
Prekvapivo nie bielou ale hnedou a hneď oproti nej malé kreslo.
Podídeme k sedačke kde ma nechá sa posadiť.
On si sadne na kreslo.
"Tak...... ako už vieš volám sa Thomas a kľudne mi tykaj, nie som zase až tak starý od teba."
Len som mierne hlavou prikývla.
"Čo keby, si mi dačo o sebe povedala?"
Pozrela som sa naňho.
Má pekné, čierne strapaté vlasy, ktoré si asi často nečeše a krásne zelené oči.
Nadýchla som sa.
" Som Cass.... Ma-Marrisová.
Mám mamu-"
Slzy sa mi znovu kotúľali dole tvárou.
"Mala som mamu....."
Už som nemohla nič povedať.
"Môžem ťa po-prosiť?"
"Jasné."
"Môžeš ma o-objať?"
Vzlykala som.
Hneď sa postavil a vzal ma do svojho veľkého, medvedieho objatia.
Hneď som svoje ruky obmotala okolo jeho chrbta a jemne mu vzlykala do trička.

Ahojte.
Prepáčte, že tak neskoro vydávam časť ale som momentalne chorá a strašne unavená, tak sa mi ani písať nedá.
Dúfam, že sa páči a máme nového človeka.
Čo hovoríte na Thomasa?
Píšte komenty.
Ďakujem.
❤️❤️❤️