Prečo ja?

7.

Jack:

Ráno som meškal do školy.
Ako vždy.
Utekal som do školy.
Nemôžem si už dovoliť meškať, inak ma vyhodia.
A to by moji rodičia nestrpeli a dali by ma do našej firmy.
Alebo lepšie, dali by ma niekde k ľuďom pod moju úroveň a tým by ma vytrestali dosť.
Už len pomyslenie na to, ako idem byť niekde, pod moju úroveň= upratovať po niekom je smiešne.
A preto letím, ako keby ma niekto naháňal.
Celý zadýchaní, stojím pred školou.
Vchádzam do budovy školy.
Všetci na mňa zazerajú ako na idiota.
Prečo zazerajú?
Majú dôvod?
Hajzli nemajú čo čumeť na mňa!
Prídem do triedy.
Všetci si šuškajú.
Boha!
Idem na svoje miesto na spolusediaca neprišla.
Neviem čo jej je, ale srať na ňu.
Zvonilo na hodinu a učka vletela do triedy.
"Jack, už aj choď do riaditeľne!"
Kričala na mňa ako na psa.
Celý nastratý som po nej vyšiel.
"Čo také som spravil kurva!"
Učka zostala zarazená.
"Jack, nebudem ti to opakovať, vieš veľmi dobre prečo a teraz choď za riaditeľom!"
Prísnym tónom povedala.
Kurva! Celé ráno postraté a to som ani nemeškal!
Pobral som si veci a išiel do riaditeľne.
Ani som neklopal.
Vrazil som do dverí až zaprašťali.
"Jack Christián Harris."
Sadol som si na stoličku oproti riaditeľovy.
"Tak Harris."
Takto začínal svoj dlhý monológ.
"Viete prečo som si vás zavolal."
"Nie to netuším."
Pozrel sa na mňa, že či to myslím vážne.
"No ak sa vám táto správa nedostala, ste jediný. Ide o vašu spolusediacu Casiu Marrisovú. Včera musela zo školy odísť v sanitke."
Kurva, tak predsa len tá sanitka išla pre ňu. Boha. Tak toto bude prúser.
Žeby som až veľmi zabuchol tie dvere od skrinky?
Kurva!
" Myslím, že už viete o čo ide. Teraz je momentálne v nemocnici. Má pomliaždeninu tretieho stupňa. Dostane sa z toho asi tak za 6 mesiacov ak bude mať ruku v kľude a nebude nič ťažké zdvíhať."
Kurva pomliaždenina?
Tá sa tak skoro nezahojí.
Aspoň keby som jej zlomil ruku, to sa zahojí relatívne rýchlo ale pomliaždenina?
Kurva.
"Viem, že keby ste čokoľvek spravili proti školskému poriadku, vyhodíme vás. Vaši rodičia by neboli nadšení."
Pravda.
"Tak, ak budete pomáhať Marrisovej zo všetkým ako je nosenie tašky, možno obliekanie nejakej mikiny ktorá sa jej nebude dať zazipsovať a takéto veci. Som ochotný vás tu nechať. No len ak nebudete porušovať školský poriadok."
Mám pomáhať tej Marrisovej? No, asi lepšie ako keby ma mali vyhodiť ale aj tak.
Po tomto ma určite nenávidí.
Mne je to jedno, lebo aj ja ju ale nebudem môcť jej pomáhať keď nebude chcieť moju pomoc.
" Nebojte Harris, vy to zvládnete aj keď, nie ako prechádzka v ružovej zahrade no poradíte si. Tak ako ste si vedeli poradiť na začiatku tým, že ste jen robili napriek."
Lišiacky sa usmial a poslal ma kade ľahšie.
Takže teraz mám byť jej osobný nosič vecí.
Super....

Ahojte.
Viem, že tu dlhšie nebola ďalšia časť ale momentálne som chorá a teraz som dopísala ledva túto. Takže mi prepáčte. Uvidím ako budem na tom a bzdem postupne pridávať časti. Ďakujem,že tento príbeh čítate a pls píšte komenty. ❤️❤️❤️