Prečo ja?

47.

Jack:

Jackob sa rozišiel s Kate.
Až potom, keď sme dojedli obed a Cas šla domov, mi to chalani povedali.
Vraj ho podviedla.
Jackob mi je ako brat.
Je to najlepší človek ktorého som poznal.
Je to krava keď ho podviedla.
Nevie, že prišla o toho najúžasnejšieho človeka.
Nebolo mi ho ľúto.
No nechcel som aby sa trápil. Chcel som mu pomôcť, dať radu ako sa s tým zmieriť ako to on robil pre mňa.
No slová som nenachádzal.
Ani múdre, či povzbudzujúce.
Len som ho cestou domov potľapkal po pleci, nech si z toho nerobí ťažkú hlavu.
Viem, že ju miloval.
Keď niekoho milujete, milujete ho na plno.
Celým svojím srdcom.
Tak ako ja Cas.
Počkať čo?
Čo som to povedal?
Že ju milujem?
No to určite.
Myslím, že je to len vášeň a túžba.
Nič viac.
Možno ma trochu priťahuje ale inak nič.
Dobre.
Trochu viacej ako len trochu.
Veď to je prirodzené.
Či nie?
Ak nie, tak sa nevyznám vo svojich citoch.
Baví ma ju naťahovať, hnevať.
Ako malé deti.

Cas:

Doma som vylihovala na posteli.
S drdolom na hlave a šálkou s kakaom položenou na stolíku.
Čítala som knihu.
Akurát sa mi srdce trhalo na milión kúskov.
V knihe hlavnú hrdinku nechal jej frajer pre druhú.
A rozišiel sa cez sms.
No debil nie?
Srab.
Nedokázal jej to povedať do očí.
Z čítania ma vyruší náhly vpád mamy do izby.
Asi teraz prišla z roboty.
"Ako bolo v škole?"
Ahaaa, zase sa ideme hrať na úžasnú rodinku.
"Ako vždy."
Odpovedala som s miernou nechuťou.
Mama to vzdala.
Vedela, že sa nechcem dnes rozprávať o škole a hrať sa na úžasnú rodinku.
A mačka?
Tá chodí za mamou ako pes.
Ona je 1. možnosť.
Ja 2. možnosť.
A oco 3. možnosť.
Nevadí mi to.
Aspoň sa o ňu stará mama.
Odpila som si z kakaa.
Najlepšie je piť ku knihe kávu alebo kakao.
A ešte lepšie, keď je upršaný deň.
Zajtra máme odprezentovať s Harrisom ten projekt emócie a city.
Som zvedavá na tú učku čo povie.
Keď to nebude podľa jej predstáv, tak nám dá zlú známku.
Ale serem na ňu.
Už sa teším na výlet.
Pôjde celá škola.
Ideme na chatu, teda naša trieda.
Ostatné si nájdu niekde v blízkosti chaty.
Budeme tam týždeň.
Cez víkend príde ku mne Lis, aby mi pomohla s balením a ja jej.
Jasné, že tam bude párty ale ja si berem knižky.
No čo?
Doma si nemôžem v kľude čítať a zmena prostredia, mi len a len pomôže.
Sozrejme aj Lis si berie knihy.
Ako inak.
Pôjdeme tam jeden deň sa pozrieť, na aký vrch vyjdeme a na ďalší deň naň pôjdeme vyliezť.
Nemám rada túru, takže by som chcela zostať na izbe.
Ale nemyslim si, že mi to vyjde.
Za to Lis, chodí skoro každý víkend niekde na túru.
Nepochopim takýchto ľudí.
Ja ledva vyjdem na strmý kopec.
Nemusí byť ani dlhý ale ja ani ten nevyjdem.
Takže tak.
Deň pred tým, si neplánovane vyvrtnem členok a budem na izbe.
Beriem si dve knihy.
Aby mi ich nikto nešlohol, tak si ich schovám vždy do kufra.
Nikdy neviete.
Ľudia sú hajzli.
Zisťujem to každý deň.
Čo už.
Život je boj.

Ahojte.
Prepáčte, že som už dlhšie nevydala časť.
Ale viete ako.
Škola, písomky a písomky.
Ale dúfam, že sa vám bude páčiť.
Trochu dlhšia.