Prečo ja?

38.

Jack:

Domv som prišiel opitý jak doga.
Pred dverami som si sadol na studené schody a hľadal kľúče.
Držal som ich v ruke a pomaly bral jeden kľúčik za druhým.
Musel som viacej otvoriť oči, keďže som videl trojmo.
Marčil som sa na ne.
"Ty jeden hajzeul! Zahodím ťa do trávy a bude ti lepšiue tam."
Povedal som zväzku kľúčov.
"Aaach. Tu máš hajzeul."
Odhodil som ich čo najďalej do trávy.
Sedel som v tureckom sede a hral sa so zipsom na mojej mikine.
Potom ma napadlo, že by som skočil pozrieť Cas.
Aj keď v láske ju moc nemám.
Postavil som sa a hneď sa aj ocitol na zemi.
"Fuuu. Toto nepôjde. Autoooo! Kde siiiii?"
Kričal som na poondiate auto, ktoré sa nechcelo ku mne dostaviť.
Po štvornožky som sa dostal ku bránke a otvoril ju.
Nakonuec som sa postavil a išiel za Marrisovou.

Cas:

Zobudila som sa na krik.
Otvorila dom okno a uvidela tam Harrisa.
Akože čo?
Vyhukoval na celú ulicu.
"Marrisová! Otvor mi!"
Brala som schody po troch naraz a rýchlo otvorila dvere.
"Jack? Čo tu do pekla robíš?"
Usmial sa keď ma zbadal.
"Marrisová poď ku mne."
Chodil z jednej strany na druhú, dobre že ho auto nezrazilo.
Debil.
"Choď domov."
"Nepôjdem. Bez tebaa."
Celou váhou sa na mňa nalepil.
Bolo z neho naozaj cítiť alkohol.
Dobre, v tomto stave nemôže ísť nikam.
Prehodila som si jeho ruku cez hlavu a podopierala ho.
Zložila som ho ku mne.
Veď v obývke by ho naši našli a aj sestra a to by som fakt nepotrebovala.
Bol na mojej posteli.
Nemala dom ho kam dať, tak sa na mňa nepozerajte tak!
Otáčala som sa no chytil ma za ruku.
"Ostaň."
Bože ten chraplák.
Prečo?
Dýchala som.
Nádych, výdych, nádych, výdych.
Sadla som si na posteľ, vedľa neho.
Chyba.
Najväčšia na svete.
Pritiahol si ma k sebe, kde ma zovrel v náručí.
Bola som prekvapená.
Tvár som mala natlačenú na jeho hrudi. Do nosa mi bila jeho vôňa.
Vôňa domova a tepla.
Takto by som zostala naveky.
Nie.
Cas.
Spamätaj sa!
Je opitý!
Toto nedopadne dobre, ak tu s ním ostanem ležať.
Snažila som sa odtiahnuť, no nešlo to.
Pevne ma držal v objatí, aby som mu neutiekla.
No tak dik.
Aaaaach.
Som tu zakliesnená s ním v jednej posteli a k tomu s opitým na mol.
Ja v pyžame.
Už len chýba aby sem došli rodičia.
Ešteže som zamkla.
Tá jeho vôňa ma opájala.
Ako droga.
Cítila som sa dobre v bezpečí a..... Nie!
Som totálne sprostá?
Mala som ho radšej nechať na tej ceste, nech ho zrazí auto.
Som to ja ale krava.
Nadávala som si.
Aj keď som v hĺbke srdca vedela, že sa mi páči, byť tu s ním.
Zaspala som ani neviem ako.

Ráno som sa zobudila ešte stále s ním v posteli.
Jeho zovretie nepovolilo, čo mi ničilo bedrá.
Teraz dom jasne videla jeho hnedé, trochu kučeravé vlasy. Jeho plné pery, ostrá sánka a čeľusť.
Nemohla som sa vinadívať.
Capla som sa po čele.
Blbá.
Snažila som sa dotiahnuť no zovrel ma ešte silnejšie a zamrnčal.
Naozaj zamrnčal.
Bolo to...... sexi.
Aaaaaaaa čo to tu trepem?!
"Vstávať."
Povedala som, snažiac sa odtiahnúť, od jeho vypracovaného tela.
Naklonil sa bližšie ku mne a otvoril tie svoje oceány.
Myslím, že som pri tom prestala aj dýchať.
Žmurkol dvakrát a znovu ich zavrel.
"Nie, nie, nie vstávame!"
Povedala som už trochu ráznejšie.
Hlbokým hlasom, po ktorom mi zostali zimomriavky, povedal:
"Ešte 5 minút."
Z toho hlasu som asi zvlhla.
Nšťastie on si ničoho nevšimol.
Vďaka bohu.
Vyšmykla som sa z jeho zovretia a bežala do kúpelky.
Pozrela som sa dole.
Áno, zvlhla som a to len z jeho hlasu.
Preboha Cas!
Zobuď sa!
Osprchovala som sa a spravila rannú rutinu. V kútiku duše som dúfala, že keď prídem do izby už tu nebude.
No márne.
Bol tu, sedel na MOJEJ posteli a pozeral sa rovno na mňa.
Bože môj.
Prečo ja?

Ahojte.
Nová časť.
Čo hovoríte?
❤️😁❤️