Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

32. Chapter

Po sto rokoch sa konečne ozývam že? Ja viem že som strašná.. Ale konečne som to dopísala... a verte že táto časť sa mi písala asi najhoršie zo všetkých... a ešte je aj kratšia :( Dúfam, že sa vám bude aspoň trochu páčiť a zanecháte aj nejaký komentík a votes.. veľmi by ma to potešilo :)

A ešte... v médiach si môžete pustiť pieseň od Ollieho Greena a Josha Devina + je tam fotka Lei a Kyla :)

***************************************************************************

„Č- čo?" Vysúkala som zo seba roztraseným hlasom.

„Lea musíš sa ukľudniť..."

„Záchranná služba tu bude do desiatich minút." Pribehol k nám nejaký chalan, no ja som ho ignorovala.

„Kde je? Chcem ísť za ním." Pozerala som so slzami v očiach na Alexa.

„To nejde. Sami sa k nemu nedostaneme. Musíme počkať na záchranárov."

„Nie!" Krútila som hlavou zo strany na stranu. „Chcem vidieť svojho brata!" Chcela som sa rozbehnúť k tomu zrazu, ale Alexové silné ruky ma zastavili.

„Lea neblázni. Môžeš si tam ublížiť." Pozrel na mňa súcitne a silno ma objal.

„Mne je to jedno. Musí - musím ísť za svojím bratom. On ma po - potrebuje. Ja...." Sypala som zo seba zúfalo, kým ma Alex hladil po chrbte, aby ma trochu utíšil. Lenže ako sa mám utíšiť, keď môj brat leží niekde zranený a ja mu nemôžem pomôcť?

„Všetko bude v pohode. Uvidíš." Šepkal mi pri uchu a stále ma pri tom držal v silnom objatí.

„Ja.. Je - je to moja chyba... to ja..." Vzlykala som mu do pleca a keby ma nedržal tak som si istá, že by som sa zrútila k zemi.

„Hej Alex! Ja sa o ňu už postarám." Ozval sa vedľa nás chrapľavý hlas a ja som sa pri tom hlase striasla.

„Určite?"

„Jasné." Prikývol a v tom ma silné Alexové ruky pustili, aby ma predali iným o ktoré som ja už ale nestála.

„Nie! Nedotýkaj sa ma!" Skríkla som a odstrčila ho od seba.

„Lea. Láska prosím." Pozeral na mňa s uslzenými očami a natiahnutou rukou, aby sa ma mohol znova dotknúť. „Mňa to všetko tak strašne moc mrzí."

„Povedala som ti, aby si mi nehovoril láska! My sme spolu skončili v momente kedy si sa rozhodol ma podvádzať. To kvôli tebe môj brat teraz niekde leží a možno je..." Ani som to nedokázala dopovedať. Desila som sa už len tej predstavy.

„Zlato prosím, nehovor že sme spolu skončili. Ja - ja... Spravím čokoľvek, len..." Prosil ma so slzami stekajúcimi po lícach a očividne mu bolo úplne jedno, že práve pred nami ukázal svoju slabosť. Bol na dne, ale ani z ďaleka nie tak ako ja. Znova ku mne natiahol ruku, no ja som o krok ustúpila a pozrela na Alexa.

„Kde sú dočerta tí záchranári?"

„Už by tu mali byť.." Mykol plecom a pozrel niekam za mňa. „Aha už idú." Ukázal po chvíli tým smerom a ja som sa tam tiež otočila. Rýchlymi krokmi sa k nám ponáhľalo päť záchranárov za doprovodu Dylana, ktorý keď ma zbadal okamžite pribehol ku mne.

„Lea si v poriadku?" Spýtal sa ma a skôr ako som stihla niečo povedať si ma stiahol do náruče, aby ma pevne objal.

„Dy.. môj brat... on..." Drmolila som a už mi znova slzy tiekli po lícach.