Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

27. Chapter

Ahojte zlatíčka :) Tak aj v novom roku tu mám novú časť.. Sorry, že je až tak neskoro, ale skôr som to nestihla, lebo sme mali návštevu... Táto časť je taká oddychová, tak dúfam, že si ju užijete :D

PS: Inak čo hovoríte na nový cover?

PSS: Chcem sa mooooc poďakovať za všetky tie úžasné komentáre pri minulej časti... strašne moc ma potešili... ste vážne skvelé a ja vás moc ľúbim :) Dnešnú časť venujem @TomlinsonLucie :)

***********************************************************************************

LEA:

S Harrym sme vošli do priestranného bytu a ja som úplne onemela. Rozhliadala som sa okolo seba a nemohla uveriť tomu, že táto nádhera je naozaj náš nový spoločný byt. Môj a Harryho. Už žiadny otravný rodičia, súrodenci či priatelia. Odteraz budeme len MY dvaja. Na jednej strane som sa hrozne tešila, že budeme spolu bývať, no na tej druhej som sa toho desila. Stále som sa totižto nedokázala zbaviť toho pocitu, že je to unáhlené. Predsa len, sme spolu iba dva mesiace, čo je podľa mňa krátka doba.

„Páči sa ti to? Ak budeš chcieť niečo zmeniť, tak nie je problém.“ Harry ma objal zo zadu okolo pásu a hlavu si oprel o moje plece.

„Nechcem nič meniť. Je to nádhera. To si zariaďoval ty sám?“ Pozrela som naňho zvedavo, na čo on pobavene pokrútil hlavou.

„Pomáhala mi Gemma.“

„Vážne? Ale kedy ste to stihli, že som si nič nevšimla?“

„Šlo to tak nejak samo.“ Pokrčil plecami a jemne ma pobozkal na krku. „Chceš vidieť aj zvyšok?“ Spýtal sa ma po chvíli a o kúsok odo mňa odstúpil.

„Jasné.“ Nadšene som prikývla.

„Tak poď.“ Usmial sa a vzal ma za ruku. „Tu dole je okrem obývačky ešte kuchyňa s jedálňou, sprcha a ešte jedna izba v ktorej zatiaľ nič nie je. Rozmýšľal som, že si tam spravím telocvičňu, ale ak tam budeš chcieť niečo iné, tak nemám námietky.“ Vysvetľoval mi počas toho ako sme kráčali cez obývačku do kuchyne.

„Nemám nič proti tomu, aby si tu mal telocvičňu.“ Usmiala som sa, na čo sa usmial aj Harry. Chcela som ešte niečo dodať, no práve vtedy sme vošli do kuchyne a ja som onemela. „Wow! To je nádhera.“ Šepla som nadšene a prstami zľahka prešla po bielej mramorovej doske na raňajkovom pulte. „Tu si už dokážem predstaviť naše spoločné raňajky.“

„Ja si viem predstaviť aj iné veci, ktoré by sme tu mohli robiť.“ Zaškeril sa a zo zadu ma objal rukami okolo pásu. 

„Harry!“ Okríkla som ho, keď som si uvedomila na čo myslel a hravo ho štuchla lakťom pod rebrá.

„No čo? Kuchyňu u vás doma sme už otestovali. Teraz je rad na tej našej.“

„To ani náhodou!“ Krútila som hlavou a vyslobodila sa z jeho zovretia. „Nebudem si to s tebou rozdávať v našej novej kuchyni!“

„Škoda.“ Mykol plecom a obišiel ma. „Ale keby si...“

„Prestaň!“ Pohrozila som mu. „Radšej si poďme pozrieť zvyšok bytu.“ Zmenila som radšej tému a Harry sa rozosmial.

„Fajn.“ Prikývol keď sa ako tak prestal smiať a spoločne sme vyšli na chodbu. „Tu bude tá telocvičňa.“ Ukázal na prázdnu izbu pred nami a ja som prikývla.

„A čo je tu?“ Ukázala som na dvere hneď vedľa.

„Sprcha. Ale hlavná kúpeľňa je na ďalšom poschodí vedľa našej spálne.“