Ahojte lásky :) Aha čo mám pre vás... Novú kapču :D Konečne som sa k tomu nejak dokopala a sranda je že zas keď mám kopec inej roboty.. Ale to je jedno. Hlavné je že som to dopísala... Táto časť mi príde taká o ničom, ale v tej ďalšej bude konečne menšia akcia.. Áno konečne sa už k nej dostanem... No nič užite si časť... Inak som sa rozhodla že budem dávať limity ... Takže ak chcete ďalšiu časť, tak tu musia byť aspoň 3 komenty (nerátam seba) a 3 votes, inak nová nebude. Tak sa snažte :D xoxo Tina :)
* O 5 dni neskôr*
Lea:
Sú skoro tri hodiny ráno a ja ešte stále nespím. Človek by povedal, že keď strávi celý deň chodením po meste, tak padne samou únavou hneď od dverí do postele. Ale ja nie. Ja som plná energie a namiesto spánku len tupo hľadím do stropu. Normálne teraz Harrymu závidím. Ten padol do postele, len čo sme prekročili prah jeho vily. Heh vila, keď už je o nej reč.... Cestou z letiska mi Harry hovoril, že má len menší domček asi štvrť hodiny od pláže čo ma upokojovalo, lebo mám radšej jednoduché veci ako prepych. No keď sme dorazili na miesto, tak mi skoro vypadli oči z jamiek. Neviem čo si on predstavuje pod pojmom „menší domček“, ale podľa mňa dom do ktorého by som pokojne vopchala celú svoju početnú rodinu a ešte by tam bolo miesto pre ďalších ľudí, nie je vôbec menší dom. Nechápem na čo mu niečo také veľké je, ale tak nemám potrebu to riešiť. Sú to jeho zbytočne vyhodené peniaze.... Ako som tak ležala a len znudene hľadela do stropu napadlo ma, že sa pôjdem prejsť na pláž. Ja viem že som asi divná keď chcem ísť o tretej ráno sama na pláž. „Ale tak čo mám robiť keď nemôžem spať? Hľadieť do steny? Nie!“ Pokrútila som hlavou nad svojimi myšlienkami a potichu vyliezla z postele. Obliekla som si rifľové kraťasy s dlhším tričkom, ktoré som mala položené na stoličke a na nohy som si našuchla svoje nové biele tenisky. Zo stolíka som si vzala mobil a potichu vyšla zo svojej izby. Harry sladko spal čo dosvedčovalo slabé pochrapkávanie, ktoré sa šírilo z jeho izby. Iba som sa nad tým pousmiala a potichu zbehla po schodoch dole. V kuchyni som pre istotu nechala odkaz, že som šla na pláž a potichu vybehla von z domu...
Harry:
Z tvrdého spánku ma prebrali akési divné zvuky šíriace sa z dolného podlažia. Pretrel som si rozospaté oči a pozrel na mobil koľko je hodín. Tri hodiny ráno? S povzdychom som sa pomali vyštveral z postele, natiahol na seba šedé tepláky, ktoré som mal prehodené cez kreslo a vyšiel z izby. Potichu som kráčal po chodbe aby som nezobudil Leu, no keď som išiel okolo jej izby všimol som si, že má pootvorené dvere. Nakukol som dnu, no ona tam nebola. Trochu som sa nad tým zamračil a šiel dole odkiaľ som pred tým počul zvuky.
„Lea?“ Zavolal som s nádejou, no všade bolo hrobové ticho. Vošiel som do kuchyne a tam som namiesto Lei našiel ležať na stole malý lístok s mojim menom. Vzal som ho do rúk a začal čítať krátku správu písanú úhľadným písmom, ktoré som veľmi dobre poznal.
„Nemohla som spať, tak som sa šla prejsť na pláž. Nebudem dlho! xoxo Lea :)“
Ako som tak čítal odkaz od Lei, začal som sa usmievať ako taký idiot. Je pravda, že sa mi nepáčilo, že šla takto uprostred noci sama na pláž, ale páčila sa mi tá predstava že ešte pred odchodom si na mňa spomenula. Rýchlo som si lístok vložil do vrecka na teplákoch a rozbehol sa do svojej izby. Navliekol som na seba svoje obľúbené čierne tričko, vzal si kľúče od auta a bežal naspäť dole. Pri dverách som si obul tenisky a vybehol som von. Rýchlo som nasadol do auta, naštartoval a vyrazil k neďalekej pláži. Je pravda, že by som pokojne mohol ísť aj pešo, ale z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som tam chcel byť čo najskôr. Musel som ju čím skôr vidieť. Ani neviem prečo, ale cítil som potrebu mať ju znova pri sebe, objať ju, vidieť jej úsmev, cítiť jej vôňu... Neviem ako sa jej to podarilo, ale zmenila ma. Odkedy musíme kvôli škole spolu normálne komunikovať som úplne iný. Predtým mi bolo jedno koľko som toho vypil, alebo s kým som skončil v posteli... bolo mi jedno že som to bol vždy ja ten čo vyviedol nejaký trapas a potom sa o tom všade písalo. Páčilo sa mi byť stredobodom pozornosti. Užíval som si, že sa okolo mňa motalo toľko dievčat. No teraz... Teraz nedokážem myslieť na nič iné, len na ŇU. Ani na minútu si ju nedokážem vyhodiť z hlavy....
ESTÁS LEYENDO
Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔
Fanfic„Čo robíš?" Ozval sa zrazu za mnou Harry až mnou trhlo. „Nie je to jasné? Balím si veci a odchádzam!" Odvrkla som a ani naňho nepozrela. „Nemusíš predsa hneď odchádzať." Šepol mi pri uchu a jemne ma začal bozkávať na krku. Rukami oblapil moje boky a...