Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

29. Chapter

Ahojte lásky :) po mesiaci sa konečne znova ozívam... ja viem že mi to zas trvalo... ale skôr sa nedalo.... Nejdem sa tu moc rozpisovať, lebo idem preč, tak si užite časť... Dúfam že sa vám bude aspoň trošku páčiť a budete komentovať a dávať votes :D Moc ďakujem za všetky votes a komenty pri predchádzajúcej časti... moc vás ľúúúbim :*  Tina :)

PS: Za chyby sa ospravedlňujem, ale nemám kedy to kontrolovať... neskôr to pozriem a opravím :D

***************************************************************************************

*O 4 dni neskôr *

Už sú to štyri dni, čo sme sa s Harrym presťahovali do nášho úžasného nového bytu. Skoro okamžite som si zamilovala ten pocit, že som vo svojom, so svojim priateľom a mám kľud od všetkých a všetkého. No vlastne od všetkého nie. Nemáme pokoj od Harryho práce. Chalanom sa pomali blíži ďalšie turné a tak teraz trávia veľa času v štúdiu. Viem, že musia skúšať, ale prečo tam niekedy musia byť celé dni? A aby to nestačilo, tak kvôli nášmu výletu, na ktorý odchádzame zajtra ráno a prídeme až v pondelok, tam Harry musí tráviť ešte viac času. Štve ma to, lebo sme sa posledné dni skoro vôbec nevideli. Ráno odchádza keď ešte spím a večer prichádza keď už spím. Tento týždeň sme sa videli dokopy asi hodinu, čo je fakt smutné, ale má to aj svoje výhody. Aspoň som mala čas v kľude vybaliť všetky naše veci a upratať ich na svoje miesto. Keď som mala všetko hotové, vzala som si dve cestovné tašky a začala nám chystať veci na chatu...

„Som doma.“ Začula som z dola kričať Harryho a následne buchnúť dvere.

„V spálni.“ Odkričala som mu a do svojej tašky vložila pár čistých tričiek. Pozrela som na hodiny a neverila vlastným očiam. Len šesť hodín a Harry je už doma? 

„Ahoj zlato.“ Pozdravil ma od dverí.

„Dnes si tu nejak skoro. Myslela som, že...“ Otočila som sa k nemu s úsmevom a skoro mi padla sánka, keď som videla čo drží v rukách. „Pane Bože Harry!! Tie sú krásne.“

„Ako ty.“ Usmial sa na mňa tým úžasným úsmevom, ktorý tak milujem. „Sú tvoje.“

„Ale prečo? Nemám predsa žiadny sviatok.“

„To musíš mať vždy sviatok, aby som ti kúpil kvety?“ Zasmial sa.

„To nie. Ale toľkoto? Koľko ich vlastne je?“

„Sedemdesiat.“ Mykol plecom.

„Čože?“ Vyvalila som oči. „Ty si sa zbláznil.“

„Presne toľko dní už sme spolu.“

„Harryy..“ Povzdychla som si a šla k nemu bližšie. Nikdy by ma nenapadlo, že práve on si bude počítať koľko sme spolu. Bolo to od neho strašne zlaté. „Sú fakt krásne, ale nemal si ich toľko kupovať. Museli byť drahé.“

„S cenou sa nemusíš trápiť. Mohol by som ti kúpiť celý obchod, ak by si chcela.“ Usmial sa a venoval mi jemný bozk.

„Ďakujem.“ Tiež som sa usmiala a prevzala si od neho obrovskú kyticu. Toľko ruží som nedostala za celý svoj život. „Dám ich do vody.“ Dodala som a šla do kúpeľne, kde som si vzdala vedro do ktorého som napustila studenú vodu a následne do nej namočila kyticu.

„Čo by si povedala, keby sme si spravili pekný večer pri vínku a filme?“ Harry ma objal zo zadu okolo pása a ja som si spokojne oprela hlavu o jeho plece. Milujem tieto chvíľky, keď sme len ja a on.