Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

6. Chapter

Tak dnes tu mám ešte jednú časť. Snáď sa bude páčiť a zanecháte tu aj nejaký ten koment a votes... nech viem či to mám vôbec pridávať....

Cestou zo školy som chcela ísť rovno k tým štúdiam, ale keďže bolo ešte skoro, tak som sa rozhodla že najskôr zájdem domov. Tašku som si hodila na zadné sedadlo a nastúpila som. Pomali som vycúvala zo školského parkoviska a vyrazila na cestu. Domov som dorazila za necelých pätnásť minút čo je môj rekord, lebo vždy mi to trvá tak pol hodinu....

"Mami?" zakričala som odo dverí, len čo som vošla do domu.

"V kuchyni." Zakričala mi späť tak som šla za ňou.

"Ahoj." Pozdravila som ju a posadila sa k baru.

"Ahoj zlatko. Ako si sa dnes mala?"

"Keď nerátam rannú hádku s Kylom, tak fajn."

"Čože? Vy ste sa pohádali? Prečo?"

"Ako by si nepoznala Kyla. Vždy musí mať blbé poznámky...."

"Aké mal pripomienky?" zaujímalo ju.

"Doberal si ma, keď som do školy prišla s Harrym. Ale to by mi tak nevadilo... lenže jemu to asi nestačilo a začal sa navážať do Mika."

"Počkať! Mika ako tvojho Mika?"

"Mamíí.." vzdychla som. "Dobre vieš že to nikdy nebol môj Mike. Vždy sme boli len priatelia a aj naďalej sme priatelia. Lenže Kyle to nevie prekúsnuť. Stále mu nechce odpustiť to čo sa stalo v ten večer..."

"Nemôžeš mu to predsa zazlievať. Všetci sme sa o teba hrozne báli." Povedala ustarostene. Vedela som že mama má napriek všetkému Mika rada a verí mu, ale keď ide o toto tak sa vždy prikloní na Kylovú stranu.

"Vieš že to nebola Miková vina. Boli sme moc mladý a trochu sme to prehnali s alkoholom..."

"Vôbec ste nemali piť!"

"Hej ja viem." Prikývla som. "Ale my sme vtedy nerozmýšľali a len sme sa chceli baviť. Jednoducho sa nám to vymklo z pod kontroly. Ale teraz je to už jedno nie? Stalo sa to dávno a k tomu ja som stále tu a živá!"

"Ja viem zlatko." Usmiala sa slabo a silno ma objala. "Len si neviem predstaviť čo by som robila, keby som o teba prišla. Alebo o tvojho brata.."

"Ľúbim ťa mami." Povedala som úprimne a vtedy mi padol zrak na hodiny. "Och bože to je už toľko hodín? Prídem neskoro!" vykríkla som a rýchlo sa od mami odtiahla.

"Kam ideš?"

"S Harrym sa musíme pustiť do toho projektu, lebo sme ešte ani nezačali, tak sme sa dohodli že pôjdeme do knižnice."

"Takže v tejto dobe sa chodí na rande miesto kina do knižnice?" Rýpla si pobavene.

"My nemáme rande a ty to vieš! Ideme sa učiť." Povedala som rýchlo a ponáhľala sa z kuchyne.

"Jasné, jasné..." smiala sa mi ďalej. Už som bola za dvermi, keď ma niečo napadlo tak som ešte nakukla dnu.

"Aby som nezabudla. V nedeľu som pozvala na obed Mika. Je tu do konca týždňa a sľúbil že príde." Všimla som si že som ju tým mierne zaskočila, no kým stihla niečo namietať už ma nebolo. Rýchlo som vybehla do svojej izby a veci si hodila na posteľ. Vzala som si čistú bielizeň a šla do kúpeľne dať si rýchlu sprchu. Keď som bola pekne čistá vrátila som sa do izby a prešla ku skrini aby som si našla nejaké čisté oblečenie. Najskôr som sa nevedela rozhodnúť čo si obliecť, no potom som sa rozhodla pre svoje obľúbené biele šaty na ramienka. Leto bolo síce dávno preč, ale vonku bolo ešte stále dosť teplo, tak prečo si neobliecť šaty nad kolená. Vlasy som si zľahka prečesala hrebeňom a len tak ich nechala voľne rozpustené. Všetky potrebné veci som si nahádzala do tašky a zbehla som dole. Pri dverách som si obula svoje nové čierno - biele topánky na podpätkoch a ešte raz šla nakuknúť do kuchyne, aby som mame oznámila že odchádzam.