Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

39. Chapter

Ahojtee... Konečne som túto časť dopísala... ako vážne. Už som si myslela, že to nedám... A som si vedomá, že tým koncom (Harryho pohľad) som to pokazila.. mala som chuť to vymazať, ale nakoniec som to tam predsa len nechala...

OK nejdem sa moc rozpisovať, len som chcela ešte jednú maličkosť... Táto časť je PREDPOSLEDNÁ a je vážne dlhá, tak dúfam že sa pri nej s tými hviezdičkami a komentármi trošku viac posnažíte... CHCEM TU VIDIEŤ VIAC AKO TIE 4 HVIEZDIČKY A 1 KOMENTÁR, KTORÉ BOLI PRI MINULEJ ČASTI!!! Vážne ľudia. Moc prosííííím a hádžem psie očká :)

Inak čo hovoríte na nový Cover?

Túto časť venujem Lucke, lebo ma pri minulej časti veľmi potešila svojim úžasným komentíkom.. Love You :3

**********************************************************************************

LEA:

„Lea.."

„Hmm?" Zamrnčala som ospalo, ale oči neotvorila.

„Sme na mieste." Ozval sa znova ten melodický hlas a ja som s miernym zamračením pomaly otvorila oči. „Ahoj. Trochu si zaspala." Usmieval sa na mňa Niall a ja som sa trochu rozhliadla. Už sme neboli na ceste, ale sme stáli pred väčším domom na príjazdovej ceste.

„Prepáč. V noci som akosi nemohla spať a asi ma tá únava dobehla teraz."

„V pohode. Ak chceš tak si môžeš ísť ľahnúť a ešte si oddýchnuť."

„To nebude treba." Usmiala som sa naňho.

„Určite? Vieš že by si mala...."

„Určite. Nie som unavená."

„Dobre, ale keď na tebe uvidím čo i len najmenší náznak únavy, tak ťa do tej postele odnesiem aj nasilu."

„Fajn." Zasmiala som sa nervózne a znova pozrela na dom pred nami.

„Pripravená spoznať moju rodinu?"

„Mám na výber?" Slabo som sa na Nialla usmiala.

„Nie." Pokrútil so smiechom hlavou.

„Tak potom asi som." Mykla som plecami.

„Dobre. Tak poďme." Niall vystúpil a rýchlo obehol auto, aby mi otvoril dvere.

„Hmm aký gentleman." Usmiala som sa naňho, keď mi pomáhal vystúpiť. Ako poďakovanie som mu dala pusu na líce a on šiel ku kufru aby zobral naše tašky. „Pomôžem ti."

„Na to zabudni."

„Ale no ták. Ešte zvládnem odniesť jednu tašku." Zamračila som sa.

„To nepochybujem, ale kým som tu ja, tak sa s žiadnymi taškami nebudeš naťahovať."

„Si strašný." Povzdychla som si a nasledovala ho ku dverám.

„Som iba opatrný." Vyplazil mi jazyk a odomkol dvere. „Haló. Je niekto doma?" Zakričal do domu a začal sa vyzúvať.

„Možno tu nikto nie je." Usmiala som sa naňho a tiež sa vyzula. Niall otvoril ústa, že niečo povie, keď v tom sa domom ozval detský smiech a následne som si všimla ako k nám beží malý blonďavý chlapček.

„Ujo Niall.." Vykríkol svojim zvonivým hláskom a okamžite sa Niallovi hodil do náruče. Bol vážne rozkošný.

„Nazdar chlape." Niall si ho vyzdvihol na ruky a jemne mu postrapatil vlásky. „Ako ide život? Hm? A kde máš ostatných?" Vyzvedal, na čo ten malý anjelik len mykol plecom.