Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

18. Chapter

Ahojte ahojte :) Po véééľmi dlhom čase (za čo sa moc ospravedlňujem) tu mám pre vás novú časť... pôvodne som ju sem dnes nechcela dávať, lebo som myslela že tam ešte niečo dopíšem ale už som na to nemala nervy.. časť je trochu kratšia a taká o ničom, ale tak dúfam že poteší a budú aj nejaké tie komenty a votes :D

„Pobozkaj ma!“ Prikázal mi.

„Čo? Prečo by som to mala spraviť?“ Spýtala som sa nechápavo.

„Lebo som to povedal!“

„Nepobozkám ťa. Chodím predsa s Harrym. Nie s tebou.“

„Heh s Harrym. Si taká naivná.“ Smial sa mi.

„Harry ma miluje!“ Vyštekla som po ňom.

„Si si tým istá?“ Spýtal sa a ja som slabo prikývla. „Tak sa pozri na toho svojho milovaného Harryho ako ťa miluje.“ Dodal pobavene a ukázal niekde za mňa. Pomali som sa otočila a kúsok od nás uvidela Harryho s... s ňou.. s Kendall. Oni sa spolu bozkávali. Nedávali si žiadnu kamarátsku pusu na líce, ale vášnivé bozky. Pri pohľade na nich ma pichlo pri srdci. 

„Harry.“ Dostala som zo seba zlomeným hlasom a oni sa od seba kúsok odtrhli. Obaja na mňa hľadeli s vážnymi pohľadmi, no po chvíli spustili rehot a znova sa začali olizovať.

„Tak vidíš. Nezaujímaš ho. Bola si len jeho ďalšou hračkou. Zabavil sa a hneď ťa vymenil za lepšiu. Ten hajzel si ani neuvedomuje ako mi pomohol tým že ťa odkopol.“ Šepol mi pri uchu a rukami mi začal prechádzať po bokoch až zastal na zadku, ktorý jemne stisol. „Teraz si moja a pekne si to spolu užijeme.“

„Nie! Nikdy nebudem tvoja!“ Skríkla som po ňom a chcela sa mu vytrhnúť zo zovretia, no bol na mňa moc silný. Svoj stisk nepovolil ani o kúsok, ba práve naopak. Ešte viac si ma natisol na svoje telo.

„Ty si ma asi nepochopila bábika. Ja som sa ťa nepýtal či budeš moja. Ja som ti to oznámil! Budeš moja, či už dobrovoľne, alebo nasilu. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš.“ Zaškeril sa slizko a nahol sa bližšie, aby ma pobozkal.

„NIE!“ Skríkla som a v tom som prudko otvorila oči. Ledva som lapala po dychu a keď som si prešla po čele ucítila som jemné kvapôčky potu. Kúsok som sa rozhliadla a až vtedy som si uvedomila že ešte stále sedím v lietadle.

„Zlato, si v poriadku?“ Ozval sa mi pri uchu chrapľavý hlas a na svojej ruke som ucítila jemný stisk niečej  ruky. Pozrela som vedľa seba a stretla sa s Harryho ustaraným pohľadom.

„Harry.“ Šepla som s úľavou a vrhla sa mu okolo krku.

„Šššš... To bude dobré. Bol to len zlý sen.“ Snažil sa ma utíšiť, keď som sa rozplakala a pritom ma hladil rukou po chrbte. „Chceš mi o tom povedať?“ Spýtal sa ma po chvíli a kúsok sa odo mňa odtiahol.  Iba som záporne pokrútila hlavou a on si ma znova vtiahol do svojej náruče...

XXX

Po pristáti sme si vyzdvihli svoje kufre a v tichosti sme kráčali cez obrovskú halu ku východu. Keď sme boli asi v polovičke Harry pristúpil ku mne ešte bližšie a chcel ma objať, no ja som sa od neho automaticky odtiahla. Pozrela som naňho ospravedlňujúco, no stretla som sa len s nechápavým pohľadom.

„Čo je? To už ťa nesmiem ani objať?“

„Harry, dohodli sme sa predsa že na verejnosti budeme zatiaľ len priatelia.“

„Ja viem na čom sme sa dohodli. Ja len...“ Chcel niečo namietnuť, no vyrušil ho jeho vyzváňajúci mobil. S povzdychom ho vytiahol zo zadného vrecka a prijal hovor. „Čo? .... Práve sme pristáli Liam.... Áno všimol som si ich.... Nie Liam. Zvládneme to aj bez nich.... Nie, nič sa nedeje. Za chvíľu sme vonku, tak nás čakaj... Dobre čau.“ Vypol hovor a telefón si schoval späť do zadného vrecka.

„Stalo sa niečo?“ Zaujímalo ma.

„Nič! Liam len volal, že nás už čaká na parkovisku a všimol si tie faninky pri vchode, tak sa pýtal či má niekoho poslať.“ Odsekol drzo a kráčal ďalej smerom ku východu.

„Aha.“

„Ideš? Alebo tu chceš ostať?“ Otočil sa na mňa, keď si všimol, že za ním nejdem. S prikývnutím som rýchlo popadla svoj kufor a dlhými krokmi ho dobehla. Nemienila som sa predsa tlačiť cez tie jačiace baby a novinárov sama.. Pri východe nás zastavilo pár báb, ktorým sa nejakým zázrakom podarilo dostať cez ochranku. Harry sa im rýchlo podpísal a potom sme sa už konečne vyšli von, kde na nás čakal v aute Liam. Rýchlo sme si hodili batožinu do kufra a potom tiež nasadli.

„Čaute hrdličky. Tak ako bolo v LA?“ Uškŕňal sa na nás Liam.

„Fajn.“ Hlesla som zo zadného sedadla a zahľadela sa von z okna.

„Dali sme sa dokopy.“ Chválil sa hneď Harry, no ja som na to nijak nereagovala a ďalej hľadela cez okno.

„Harold to predsa nie je žiadna novina. Všetci sme hneď vedeli, že sa tam dáte dokopy.“ Zasmial sa mu Liam.

„Kam to ideme? Tadeto sa predsa nejde ku mne domov.“ Spýtala som sa po chvíli a pozrela na Liama, ktorý sa na mňa pozrel cez spätné zrkadlo.

„K nám. S chalanmi sme pripravili menšiu párty.“ Mykol plecom a ďalej sa venoval šoférovaniu.

„Nie Lee... Ja by som šla radšej domov. Som unavená, potrebujem sprchu a nemám ani nič na seba.“

„Ale no ták.. Nebude to žiadna veľká párty. Len my, Soph, Perrie a El. A čo sa týka tej sprchy, tak tu si môžeš dať aj u nás a nejaké šaty ti môžu požičať aj dievčatá.“

„No ja...“ Začala som protestovať, keď ma prerušil Harry.

„Keď tak nechce ísť tak ju nenúť.“

„Ty sa do toho nepleť Harold.“ Zavrčal naňho a znova sa cez spätné zrkadlo pozrel na mňa pri čom nahodil psie oči. „Prosím Lea. Aj dievčatá sa na teba tešia. Minule ste ani nemali možnosť sa spolu zabaviť, keď ste s Haroldom tak rýchlo zdrhli.“

„Ty si fakt pako. My sme nezdrhli. Lea mala zranenú ruku a ja som jej ju išiel ošetriť.“ Odsekol mu Harry.

„Áno, jasné a preto ste sa už nevrátili.“

„No a čo? Závidíš že ja som si užil a ty nie?“

„Kto povedal že som si neužil?“

„No asi si si neužil, keď máš pripomienky na nás.“

„Prestaňte vy dvaja!“ Stopla som ich radšej, lebo by sa takto doťahovali asi až kým by nedošli domov. Aj to som si není istá či by tam skončili. „Pôjdem k vám, len už sa nehádajte.“ Dodala som a Lee sa spokojne usmial.

XXX

„Sme doma.“ Zakričal od dverí Liam a z hora sa začali ozývať kroky blížiace sa k nám.

Iba som sa na tým pousmiala a radšej si začala vyzliekať kabát a vyzúvať svoje členkové čižmy. Vzala som si svoje veci a chcela si ich ísť zaniesť do Harryho izby, no keď som sa otočila skoro som narazila do Nialla.

„Ahoj Ní.“ Usmiala som sa naňho.

„Ahooj.“ Tiež sa usmial a vtiahol si ma do svojej náruče.

„Konečne ste prišli. Už tu bola strašná nuda.“ Počula som za sebou Louiho hlas. Chcela som sa naňho otočiť, aby som ho pozdravila, no Ní ma stále pevne objímal a akosi ma neplánoval pustiť.

„Hej chlape nepreháňaš to náhodou? Lea je moja priateľka a nie tvoja.“ Zavrčal zrazu Harry a surovo Nialla odo mňa odtrhol.

„Veď hej hej. Sa nezblázni.“ Pretočil pobavene očami a šiel smerom do kuchyne. „Aj tak som si chcel ísť vziať niečo na zjedenie.“ Dodal a všetci spustili rehot.

„A my sa pôjdeme vybaliť.“ Zahlásil Harry a začal ma ťahať po schodoch hore.

„Ale veď...“ Začala protestovať El, ale Harry ju hneď stopol.

„Privítať sa môžete aj potom.“ Usmial sa na ňu a ďalej ma viedol hore do jeho izby....