Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

23. Chapter

Ahojte miláčkovia... Ja viem, ja viem... Zas mi to trvalo mesiac!!! Som strašná ja viem. Ale keď mne sa k tomu vôbec nechcelo si sadnúť. Ja som to písala priebežne a pôvodne táto časť mala byť o dosť dlhšia a plná zvratov, lenže to by ste sa jej nedočkali ani za ďalší mesiac.. Preto som to rozdelila na dve časti. Táto je ešte taká kľudnejšia, ale v tej ďalšej sa toho dosť zmení....  Časť venujem barcca02 :D

Ak chce niekto venovanie pri ďalšej časti tak si napíšte :) No ok užite si novú časť a nezabudníte na komenty a votes :D

* O 2 mesiace neskôr (2 týždne do Vianoc)*

Dva mesiace, šesťdesiatjeden dní, tisícštyristošesťdesiatštyri hodín.. Áno, dnes sú to presne dva mesiace odkedy sme s Harrym spolu. Je až neuveriteľné, že sme spolu už tak dlho. Ja viem že pre niekoho je to krátka doba, ale pre mňa je to iné. Nemôžem povedať, že by sme mali bezproblémový vzťah, lebo to tak nie je. Za tie dva mesiace sme si prešli vážne kade čím. Od toho otrasného zážitku v LA, cez Harryho žiarlivostné scény, niekoľko výmen názorov, až po rozhorčené faninky a novinárov, ktorí sa len nedávno dozvedeli že ich miláčik Harry Styles už nie je single. Boli to ťažké dni, ktoré by som najradšej zo svojho života vymazala, ale keby nebolo ich tak by tu neboli ani tie pekné. Tie ktoré mi stále pripomínajú ako veľmi Harryho ľúbim. Každým dňom viac a viac...

„Nad čím rozmýšľa moja princezná?“ Šepol mi Harry rozospatým hlasom do vlasov a následne ma na ne pobozkal. 

„Dobré ráno.“ Povedala som s úsmevom a jemne ho pobozkala na odhalený hrudník na ktorom som mala položenú hlavu. „Rozmýšľala som nad tým, aké je to neuveriteľné že sme spolu už dva mesiace. Keby mi na začiatku niekto povedal, že my dvaja budeme spolu tak ho asi vysmejem. A teraz...“ Povedala som stále s úsmevom a pri tom mu palcom zľahka obkresľovala veľké tetovanie motýľa.

„Áno je to neuveriteľné, ale je to tak. Už si ani neviem predstaviť, aké by to bolo, keby sme boli od seba. Ľúbim ťa a to sa nikdy nezmení.“ Povedal a ja som naňho pozrela.

„Ľúbim ťa.“ Zopakovala som jeho slová a natiahla sa k jeho perám po bozk.

„A ešte nám to výročie aj dobre vyšlo.“ Zasmial sa, keď som si opäť ľahla na svoje pôvodné miesto.

„Ako to myslíš?“ Nechápala som.

„No dnes máme dvojmesačné výročie a zároveň ty máš narodeniny. Takže máme dva v jednom.“

„Ty - ty vieš že mám narodeniny?“ Pozrela som naňho prekvapene.

„Samozrejme.“ Usmial sa na mňa a tentoraz sa on natiahol pre bozk. „A mám pre teba aj prekvapenie.“

„Aké?“

„To ti nemôžem povedať. Potom by to už nebolo prekvapenie.“

„Vieš že nemám rada prekvapenia.“

„Viem. Ale toto sa ti bude páčiť.“

„Dobre. Budem ti veriť.“ Usmiala som sa a ešte viac sa k nemu pritúlila. Harry ma jemne hladil po odhalenom chrbte a pri tom si pohmkával akúsi melódiu, ktorá mala upokojujúce účinky. Takéto rána som milovala. Len ja a on. 

„Vieš nad čím som rozmýšľal ja?“ Ozval sa po chvíli ticha, ktoré panovalo v izbe.

„Hmm?“

„Už som ti spomínal, že nám krátko po novom roku začína ďalšie svetové turné, že?“ Spýtal sa a ja som slabo prikývla na súhlas. Harry mi o ich turné povedal asi pred týždňom a ja som z toho nebola vôbec nadšená. Vlastne, stále z toho nie som nadšená. Nepáči sa mi tá predstava, že sa na tak dlhú dobu budeme musieť odlúčiť. Veď osem mesiacov nie je vôbec málo a veľa vecí sa môže zmeniť. Lenže je to Harryho práca a mne neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Nejak to snáď zvládneme... „Viem že sa ti nepáčilo, že budem musieť odísť na tak dlho a ver že ani mne sa to nepáči. Milujem svoju prácu a teším sa na našich fanúšikov, na koncerty a akcie, ale radšej by som bol tu. S tebou!“