Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

22. Chapter

Ahojte miláčkovia :) Opäť tu mám po nejakom čase pre vás novú časť... Pôvodne nemala byť taká aká je, ale to by som nesmela mať okolo seba dve otravné osôbky (ktoré veľmi ľúbim), ktoré si to doslova vydupali... Mne písanie týchto perverzných scén vôbec nejde, takže ak sa vám to nebude páčiť tak moja vina to nie je :D Keby bolo na mne tak sa tomu veľkým oblúkom vyhnem, ale tak nevadí.. nejak som to už dala :D Takže si užite poslednú pokojnejšiu časť, lebo od tej ďalšej to už nebude také ružové :) :) Túto časť venujem môjmu zlatíčku 69mrsmalik69, ktorá si o venovanie poprosila :D A samozrelme po prečítaní budem rada keď zanecháte komentík a ohodnotíte hviezdičkou :)

VAROVANIE: 13+

Jeho silné ruky si ma okamžite pritiahli za pás k sebe. Slabo som sa nad tým usmiala a otočila sa tvárou k nemu, aby som ho mohla pobozkať.

„Si blázon. Vieš o tom?"

„Už som niečo také počul." Zasmial sa a tentoraz pobozkal on mňa.

„Mohol si spadnúť a..."

„Ale nespadol. Som tu a som celý." Smial sa ďalej, no mne to také vtipné neprišlo. Mohol si vážne ublížiť. „Kde máš vlastne všetkých?" Spýtal sa po chvíli, keď si zrejme uvedomil, že okrem nás tu už nikto nie je.

„Mama s otcom museli odísť kvôli práci do New Yorku a vrátia sa až v sobotu. A Kyle? Ten je do piatku na nejakom výlete." Mykla som plecami a šla si znova sadnúť na posteľ ku hŕbe kníh.

„Takže mi tým chceš povedať, že máš celé štyri dni dom len pre seba? Dobre som to pochopil?" Spýtal sa a ja som slabo prikývla.

„Jop."

„To by sa ale malo patrične využiť." Prisadol si ku mne na posteľ a zo zadu ma pevne objal okolo pása. Rukami mi začal prechádzať po bokoch až sa pomali dostal pod tričko, kde ma zľahka hladil po brušku. Svojimi mäkkými perami sa prisal k môjmu krku na ktorom zanechával jemné a zároveň žiadostivé bozky.

„H - Harry..." Vzdychla som slabo a hlavu zľahka naklonila na stranu, aby som mu uľahčila prístup ku mojej pokožke. „Harry ja... To čo som povedala v škole som ale myslela vážne."

„Čo presne?" Zamrmlal, no bozkávať mi citlivú pokožku neprestával.

„To že sa musím učiť. Mám toho naozaj veľa a ty mi týmto vôbec nepomáhaš! Len ma rozptyľuješ a..."

„Čo keby si aspoň na chvíľu zabudla na školu a užívala si to že sme konečne sami."

„Ale..." Začala som namietať, no Harry ma rýchlo umlčal bozkom.

„Žiadne ALE sa neprijíma." Jedným prudkým pohybom zhodil všetky knihy na zem a mňa zľahka položil pod seba na posteľ. „Si tak krásna.." Šepol tým svojím chrapľákom, ktorý tak zbožňujem a pri tom mi uprene hľadel do očí.

„Harry!!"

„Čo? Veď je to pravda. Bol som blbec, keď som ťa celé tie tri roky prehliadal. A keď už som aj o teba zakopol, tak som bol nepríjemný."

„Harry kašli na to. Čo bolo bolo. Ja som k tebe tiež nebola dva krát najmilšia. Ale to už máme za sebou. Žime prítomnosťou a na minulosť proste zabudnime. Teraz sme tu a sme spolu."

„To máš pravdu. Sme tu spolu... A sme konečne sami." Zaškeril sa a konečne prekonal tu malú vzdialenosť, ktorá nás od seba delila. Svoje mäkké pery prilepil v žiadostivom bozku na tie moje a ja som mu rukami automaticky zašla do vlasov, čím som si ho ešte viac pritiahla k sebe. „Toto je sto krát lepšie ako tie naše nezmyselné hádky predtým."