Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

Epilóg

*O 5 ROKOV NESKÔR*

„Nechce sa mi veriť, že tu naozaj stojím v týchto krásnych šatách a chcem to spraviť." Pokrútila som hlavou, zatiaľ čo som sa obzerala vo veľkom zrkadle.

„Ver že to sa tu nechce veriť asi nikomu. Všetci sme vsádzali na to, že s Hazzou už budete spolu až do smrti. Je veľká škoda, že vám to znova nevyšlo."

„Ja som sa vážne snažila Soph. Chcel druhú šancu? Dostal ju. Chcel aby som zostala v Londýne? Zostala som. Chcel aby som sa vrátila do nášho bytu? Vrátila som sa. A k čomu to bolo? Prvého pol roka kým mali voľno sa správal ako baránok a potom pri prvej príležitosti zdrhol. On sa zabával na turné a bolo mu úplne jedno ako sa cítim.. Nezaujímalo ho či jeho syn náhodou niečo nepotrebuje. Netrápili sme ho. Za celý čas čo bol preč nebol schopný ani raz zavolať a potom sa po trištvrte roku vrátil akoby sa nič nestalo. Bol tu pár dní a zas zmizol."

„Leaaa ... Je to predsa jeho práca. Ver že keby mohol, tak sa ti určite venuje viac."

„Sophie prečo ho musíte všetci stále obhajovať? Ja mu predsa nevyčítam že koncertuje, alebo že sa venuje svojim fanúšikom, ktorí ho potrebujú. Ale aj my sme ho potrebovali. A on tu nebol. Keby chcel, tak si ten čas jednoducho nájde. Dokonca aj Niall videl svoje krsňa viac krát, ako jeho vlastný otec a to sa snaží byť cez svoje voľno čo najviac s Kristen. Harrymu sme proste voľný. Čakala som štyri roky či sa niečo zmení, ale nezmenilo . A ja už nevládzem. Ja potrebujem niekoho, kto tu pre mňa bude stále a nie len raz do roka. A Eddie potrebuje otca. Skutočného otca, ktorý sa mu bude venovať a nie niekoho, kto nedokáže prísť ani na jeho blbé narodeniny."

„A ty si myslíš že Mike je ten pravý?"

„S Mikom sa poznáme už od detstva a vždy sme boli najlepší priatelia. Teda mali sme menšiu krízu, ale to sme si už vysvetlili. Teraz mi veľmi pomáha a Eddieho si okamžite zamiloval."

„Dobre. Opýtam sa ťa to inak. Miluješ Mika?"

„No ja - ja..." Úplne ma jej otázkou zaskočila. „... Idem si ho predsa brať, takže nechápem prečo sa ma niečo také pýtaš..."

„Mami, mami.. Pozri čo mi doniesol ocko." Dobehol zrazu ku mne Eddie s veľkým autíčkom na ovládanie a mňa tak zachránil od ďalších Sophiinych otázok.

„Je moc pekné zlatíčko. Dúfam že si poďakoval." S úsmevom prikývol a celú si ma premeral.

„Mami ty si teraz princezná." Zachychotal sa a voľnou rukou ma objal okolo nôh. „Oci však je mamka princezná." Spýtal sa a pozrel ku dverám. Tiež som sa tým smerom pozrela a moje oči sa stretli s tými Harryho. Ležérne sa opieral o rám dverí a skúmavo si ma obzeral.

„Áno to je. Tá najkrajšia." Usmial sa naňho a znova pozrel na mňa.

„Soph mohla by si zobrať Eddieho na chvíľu niekam?" Pozrela som na ňu.

„Jasné." Usmiala sa a vzala malého za ruku. „Poď Eddie. Nájdeme uja Louisa a Liama. Trošku ich nastrašíme." Povedala mu a spoločne odišli.

„Si krásna." Poznamenal Harry po chvíli ticha a ja som nad jeho poznámkou prevrátila očami.

„Mal si tu byť pred dvoma hodinami."

„Ja viem. Prepáč. Skôr som to nestíhal. Musel som si ešte niečo vybaviť."

„Že ma to už vôbec neprekvapuje. Ty si vždy musíš niečo vybaviť. Všetko je pre teba dôležitejšie ako tvoj vlastný syn. Ale vieš čo? Ak je pre teba také ťažké stráviť so svojím synom tých pár hodín, tak fajn. Nemusíš. Ja si to už nejak zariadim aj bez teba."