Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

19. Chapter

Ahojte lásky :D Nezabudli ste na mňa ešte? Dúfam že nie :D Zas po dlhšej dobe tu mám pre vás novú troooošičku akčnú kapitolku :D Je o čosi dlhšia ako ta minulá a tak sa snáď bude páčiť :D Túto časť venujem svojeej lááásočke 69mrsmalik69... Dala som ti tam tu vaňu, keď si si ju tak žiadala :D Tak prajem príjemné čítanie a potom prosííííím komenty a votes :D

„Harry čo blbneš? Spomaľ! Ako sa chceš vybaliť, keď naše veci ostali dole?“ Smiala som sa mu pri tom ako rýchlo ma ťahal na horné poschodie.

„Kašlem na tie blbé tašky. Neskôr sa po ne vrátim.“ Zamrmlal a vtiahol ma do svojej izby, pričom za nami zabuchol dvere a následne ma o ne oprel. „Jediné čo teraz chcem si ty!“ Zavrčal a žiadostivo sa prisal na moje pery. Spočiatku som mala obrovské nutkanie sa odtiahnuť lebo mi jeho dotyky boli po tom zážitku na svadbe trochu nepríjemné, ale nejak som to prekonala. Je to predsa Harry a on mi neublíži. Neisto som ruky zaborila do jeho hustých kučeravých vlasov a jemne za ne zaťahala čo spôsobilo, že mi Harry slabo vzdychol do pier. 

„Tak veľmi ťa potrebujem.“ Šepol a za boky si ma prisunul tesne k sebe. Z úst mi vyšiel slabý vzdych, keď naše telá o seba narazili, čomu sa Harry zasmial. Rukami mi prešiel z bokov, cez zadok až na zadnú časť stehien kde zastal. Jemne ich zmáčkol a vyhupol ma do vzduchu, čím spôsobil že som svoje nohy automaticky obmotala okolo jeho pásu. 

„H-Harry toto by sme...“  Chcela som začať protestovať no Harry ma nenechal dopovedať to a dokončil vetu za mňa. 

„...mali praktizovať častejšie.“ Usmial sa a prešiel so mnou ku posteli na ktorú ma položil. 

„Čo ak sem niekto príde?“ spýtala som sa Harryho, keď sa už skláňal nado mnou a bozkával ma na krku.

„Nikto sem nepríde.“ Zamrmlal mi do krku a ďalej sa venoval bozkávaniu. Rukami zašiel až ku spodnému lemu trička a začal mi ho pomali vyhŕňať hore. „Si tak krásna a si len moja!“ Šepol a znova spojil naše pery.

„Harry...“ Z mojich úst unikol slabý vzdych v podobe Harryho mena, keď sa jeho štíhle prsty dotkli môjho prsníka a jemne ho zmáčkol. 

„Páči sa mi keď....“

„Ehm decká. Nechcem vás rušiť ale...“ ozval sa zrazu od dverí hlas Eleanor na čo Harry zavrčal.

„Ale rušíš.“ Odsekol a  hlavu si zaboril do môjho pleca.

„....ale poslal ma za vami Liam. Vravel, že Lea potrebuje požičať nejaké šaty.“ Dopovedala trochu nervózne. Zrejme jej to nebolo moc príjemné, že nás takto vyrušila. Ani sa jej nečudujem.

„To tu človek nemôže mať ani päť minút súkromie bez toho aby ho niekto rušil?“ Mrmlal mi do pleca. Pokrútila som nad ním hlavou a pozrela na El.

„Tie šaty budem určite potrebovať.“ Povedala som jej a slabo sa usmiala. „Daj mi minútku a budem sa ti venovať.“

„Počkám na chodbe.“ Prikývla som a ona zavrela za sebou dvere. Harry si ťažko povzdychol a zvalil sa vedľa mňa na posteľ. 

„To ma tu vážne chceš teraz takto nechať? No ták!“ Zakňučal zúfalo a pozrel smerom k svojmu rozkroku. Tiež som sa tým smerom pozrela a neubránila sa menšiemu úsmevu.

„Ty to nejak zvládneš.“ Zasmiala som sa a zľahka ho pobozkala. Skôr ako stihol niečo spraviť som vstala z postele a napravila si vyhrnuté tričko.

„Toto mi budeš musieť vynahradiť.“ Hodil na mňa psie oči. Iba som sa usmiala a vyšla z izby. El postávala pri schodisku otočená chrbtom, takže si ani nevšimla že som prišla.