Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

4. Chapter

Táákže tu je ďalšia časť...  :) prosííím po prečítaní votes a komenty :) Dúfam že sa bude aspoň trochu páčiť a že si to aspoň niekto prečíta :)

Cestou ku škole som sa vôbec nedokázala na nič sústrediť. Stále som sa iba pozerala do spätného zrkadla a uisťovala sa, že som sa Harryho striasla. Vôbec sa mi totižto nechcelo hrať tu jeho nepochopenú hru. Len som chcela mať od neho aspoň na pol dňa pokoj.. Dobre ja viem že to je nemožné, hlavne keď chodíme do tej istej školy. Ale snívať môžem, alebo nie?..... Na parkovisku som zaparkovala na svojom obvyklom mieste, vzala si veci a rýchlo vystúpila. Zabuchla som za sebou dvere a ponáhľala sa smerom ku hlavnej budove.

"Koho že to moje oči vidia?" ozval sa zrazu za mnou mne dobre známy hlas. Hlas ktorý som si myslela, že už nikdy nebudem počuť.

"Mike." Zvýskla som a silno ho objala.

"Ahoj kvetinka." Pozdravil ma s úsmevom a ja som sa kúsok odtiahla.

"Čo tu robíš? Kedy si prišiel? Prečo si nezavolal že si v meste?..."

"Zlato spomaľ!" zasmial sa a dal mi ruku pred ústa aby ma umlčal.

"Chýbal si mi." Priznala som... S Mikom sme vždy bývali viac ako priatelia. Skoro všetko sme robili spolu. Smiali sa, plakali, bavili sa... Mike bol ako moje dvojča a aj rodičia ho brali ako ďalšieho člena našej rodiny. No keď sme sa museli presťahovať do Londýna, stratila som kus zo seba. Preto som bola rada, že po tak dlhom čase ho znova vidím.

"Zlatko aj ty si chýbala mne, čo ma privádza k tvojej otázke ´čo tu robím´."

"To si prišiel len kvôli mne?"

"Z časti. Prišiel som si do Londýna niečo vybaviť a povedal som si, že keď už som tu tak ťa musím znova vidieť."

"Som rada, že si prišiel..." usmiala som sa. "... a čo to vybavuješ v Londýne?" zaujímala som sa.

"To je na dlho a nechcem ťa zdržiavať. Mal som pocit že sa ponáhľaš. Pred niekým utekáš?" Pozrel na mňa s úškrnom. Bože prečo ma musí tak dobre poznať?

"Pred nikým neutekám." Zaklamala som trochu. Teda lož to vlastne ani nebola. Veď som neutekala. Len som nemala záujem stretnúť sa so Stylesom.

"Jasné.. Poznám tento tvoj pohľad. Takže kto to je? Nejaký nový objav? Poznám ho?" vyzvedal ďalej. Mala som na jazyku, že mu poviem ,,Jasné... Poznáš ho. Je totižto slávny po celom svete a nie je to nikto iný ako Harry Styles,, no keď som si všimla aké auto práve zaparkovalo kúsok od môjho, radšej som to nechala tak.

"Už som povedala, že neutekám. Jednoducho sa ponáhľam na vyučovanie. Veď ma poznáš. Nechcem meškať." Povedala som mu rýchlo s úsmevom.

"Hej poznám." Tiež sa usmial. "Fajn tak ťa nejdem zdržiavať, aby si neprišla neskoro. Čo keby som ťa po škole počkal a šli by sme spolu na obed?"

"Jasné platí." Prikývla som a ešte raz ho objala. "Tak zatiaľ." Dala som mu letmú pusu a ponáhľala sa do svojej triedy...

XXX

Stretnutie s Mikom mi hneď zlepšilo náladu a aj som zabudla, že mi ju niekto pred tým pokazil. Na hodinách mi to šlo skvelo a pomali som sa prepracovala až ku poslednej. Nevedela som sa dočkať, kedy skončí aj tá aby som mohla ísť s Mikom na sľúbený obed....

"Kto bol ten chalan ráno?" vytrhol ma zrazu zo zamyslenia známy hlas. Pozrela som vedľa seba na ešte pred chvíľou prázdne miesto a zbadala Harryho.

"Čo si myslíš že robíš?" zavrčala som naňho.

"Sadám si k tebe. Tak kto to bol?"

"Nie nesadáš! Láskavo sa odprac na svoje miesto. tam sa ti určite budú dievčatá radi venovať."