Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

37. Chapter

*O 5 MESIACOV NESKÔR*

„Som domá..." Začula som z dola hlas svojej tety, práve keď som si dávala do kapely pár vecí. Zapla som tašku a vyšla z izby.

„Ahoj. Dnes si doma nejak skoro." Oprela som sa o rám dverí od kuchyne a s úsmevom sledovala Brook ako vykladá veci z tašiek.

„Myslela som že by sme si mohli spraviť pekné poobedie. Čo tak filmový maratón s dávkou dobrej zmrzliny? Posledné dni som ťa zanedbávala...."

„Brook ja by som sa rada pridala, ale asi to budeme musieť nechať na inokedy."

„Ty niekam ideš?" Spýtala sa, keď na mňa zdvihla pohľad a uvidela mi cez plece prevesenú tašku.

„Uhm. Sľúbila som Timovi, že si s ním vymením smenu, lebo mu má prísť na víkend rodina z New Yorku." Pokrčila som plecami a z misky si vzala jablko.

„Zlato mňa teší, že konečne chodíš von, ale stále sa mi nepáči, že chceš robiť v tom bare. Mala by si sa teraz šetriť. Siedmy mesiac je najrizikovejší."

„Brook je to len brigáda. A potom chalani za mňa aj tak robia väčšinu práce. Nedovolia mi robiť nič ťažké čo by ohrozilo to malé. Niekedy si myslím, že som tam len na okrasu." Zasmiala som sa.

„Ale aj tak. Nechcem aby sa vám niečo stalo."

„Nestane. Dám si pozor. Sľubujem."

„Dobre teda." Prikývla a vrátila sa späť ku vykladaniu nákupu. „Aspoň ťa odveziem."

„Netreba. Vonku je pekne a ja sa aspoň...."

„Ja sa ťa nepýtam. Proste ťa odveziem. Aspoň budem mať istotu že si v poriadku."

„Tak fajn. Keď ťa to spraví šťastnou." Usmiala som sa porazene na čo ona prikývla. „Asi by sme už ale mali vyraziť, aby som neprišla neskoro." Znova prikývla a spoločne sme opustili dom...

XXX

Cestou do mesta sme toho s Brook moc nenahovorili. Brook sa sústredila na cestu a ja ponorená vo vlastných myšlienkach som sledovala okolie za oknom. V aute vládlo príjemné ticho až na slabé melódie piesní vychádzajúcich z rádia, ktoré som popravde aj tak moc nevnímala, až kým som nezaregistrovala tie známe hlasy...

„So your friends' been telling me

You've been sleeping with my sweater

And that you can't stop missing me

Bet my friends' been telling you

I'm not doing much better

Because I'm missing half of me

And being here without you

It's like I'm waking up to

Only half a blue sky

Kinda there but not quite

I'm walking around with just one shoe

I'm a half a heart without you

I'm half a man, at best

With half an arrow in my chest

I miss everything we do

I'm half a heart without you

Forget all we said that night

No it doesn't even matter