Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

3. Chapter

Vôňa šíriaca sa po celom dome ma tak zaujala, že som aj zabudla že ma ten idiot ešte stále vlečie za sebou ako nejakého psa. Späť do reality ma vrátil až môj otec, ktorý zrazu vybehol z kuchyne a skoro do nás vrazil.

"Lea..." Pozrel na mňa zarazene.

"Ahoj oci." Pozdravila som ho s úsmevom.

"Nepovedala si mi, že si na večeru dovedieš svojho priateľa..."

"Čo?"

"...Teda tvoja mama ma už informovala, ale akosi som jej to nechcel uveriť, tak som sa šiel presvedčiť a...." drmolil ďalej dve na tri a ani nevnímal fakt, že naňho vyvalene hľadím.

"Oci prestaň!" stopla som ho rýchlo. "On nie je môj priateľ! Máme sa spolu len učiť... a na večeru ho pozvala mama! Nič viac."

"Vážne?" uškrnul sa a pozrel na naše ruky. Až vtedy mi došlo, že ma Harry ešte stále drží. Rýchlo som si vyslobodila ruku z jeho zovretia a obišla ho.

"Vážne!" povedala som mu rázne a vošla do kuchyne, kde už bolo skoro všetko pripravené k večeri. "Chceš s niečím pomôcť?" spýtala som sa pohotovo mamy a tá mi automaticky strčila do rúk misu s polievkou.

"Daj to na stôl." Usmiala sa a ja som prikývla. "Kde si nechala Harryho?" vyzvedala.

"Ja ho nestrážim!" odsekla som a položila misu na stôl.

"Lea nebuď drzá!" napomenula ma hneď.

"Ja nie som drzá. Len nechápem na čo si ho volala na večeru. Bola by som radšej keby tu nebol."

"Je to náš hosť, tak sa snaž byť naňho aspoň chvíľu milá."

"Ja sa nebudem...." chcela som začať protestovať, no v tom sa otvorili dvere.

"Hmmm pani Richards tu to tak krásne vonia." Chválil mamu len čo vošiel dnu.

"Ďakujem, si milý." Usmiala sa. "Ale kľudne ma volaj Linda. Pani Richards je moja svokra."

"Dobre, tak Linda." Uškrnul sa na ňu tak sladko až mi z toho prišlo zle. Ako sa tak môže pretvarovať? A o čo mu akože ide?... Radšej som rýchlo doukladala posledné veci na stôl a sadla si na svoje miesto.

"Nechcete s niečím pomôcť? V kuchyni mi to ide." Chválil sa.

"Vtierka." Zahlásila som maskovane kašľom, no mama ma dobre počula, lebo ma hneď prebodla pohľadom.

"Netreba." Usmiala sa naňho. "Už to skoro mám. Ty si v kľude sadni. Kyle to očividne nestihne, takže vedľa Lei je voľné miesto." Povedala mu a prezmenu som zazrela ja na ňu. To mi robí schválne? Dosť že ho musím trpieť pri večeri... a ešte mám aj vedľa neho sedieť? Hmmm dobrú chuť mami!!!

"Dobre." Povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa. "Tvoja mama je veľmi milá." Šepol zrazu mojím smerom.

"Neviem o čo ti ide, ale láskavo s tým prestaň!"

"Jáá? Veď nič nerobím." Pozrel na mňa takým pohľadom, až som si začala hovoriť či to všetko naozaj nemyslel vážne. No bol to len taký pocit, ktorý mi veľmi rýchlo vyvrátil.

"Čo si to tam šepkáte?" vyzvedala mama keď si sadla k stolu.

"Len som Lei hovoril aká je dnes krásna." Zahlásil a mne skoro zabehlo. Kretén! Čo si myslí že robí?...

XXX

Zvyšok večere si ma našťastie nikto nijak extra nevšímal a ani ja ostatných. O niečom sa náruživo bavili no ja som ich nejak moc nepočúvala. Teda až kým som nezačula svoje meno....