Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

8. Chapter

Takže mám tu ďalšiu kapitolku pre vás :) Moc ďakujem za tých pár votes v predchádzajúcej časti  a úfam že už budú len pribúdať :D Samozrejme ma veľmi potešia aj komenty, nech viem že to niekto naozaj číta... Kľudne sa vyjadrite čo je zle alebo čo by ste tam chceli :D Príjmem aj kritiku :D :D :D

Prešla asi polka filmu a ja som z neho skoro nič nevedela. Vôbec som sa naň totižto nedokázala sústrediť a nebol tým dôvodom Mike, ktorý sa nenápadne snažil ku mne dostať bližšie. Dobre som vedela že ma berie viac ako kamarátku, aj keď to nikdy nevyslovil. Je milý, dobrý a mám ho naozaj rada, lenže nie tak ako by chcel. Vždy ho budem mať rada len ako dobrého priateľa, alebo brata s ktorým môžem blbnúť.... Z môjho zamyslenia ma zrazu vytrhol hlasný smiech. Pozrela som do predu a zbadala Harryho ako sa smeje na niečom čo mu šepkali tie ženské. Plazili sa po ňom ako nejaké slizké hady a mňa to z nejakého dôvodu rozčuľovalo. Akoby cítil môj pohľad, lebo sa zrazu prestal smiať a pozrel sa mojím smerom. Naše pohľady sa streli len na chvíľu a hneď som sa radšej pozrela inam. Prisunula som sa bližšie k Mikovi čím som ho zaskočila, ale spamätal sa skoro okamžite a hneď ma objal okolo pliec. Slabo som sa naňho usmiala a pozrela na Harolda. Ten sa len zamračil a otočil sa znova do predu. Provokačne objal tie dve ženské a pritiahol si ich bližšie k sebe. V ten moment som mala chuť zaryť nechtami do sedačky. Ale ako chce. Chce sa hrať? Tak fajn! Vedela som že sa znova otočí, aby videl moju reakciu a tak som sa kúsok natiahla a  pobozkala Mika... Chudák dnes mu robím len šoky. No čo už. Keď som sa odtiahla všimla som si ako nás Harry sleduje s vytreštenými očami...

„Za čo to bolo?“ šepol mi s úsmevom Mike, tak som naňho pozrela.

„Neviem... ja... Musím mať dôvod, aby som ťa pobozkala?“

„Jasné že nie.“ Usmial sa ešte viac a teraz pre zmenu pobozkal on mňa. Nemôžem povedať že by sa bozkával zle, lenže ja som to nespravila pre to aby si robil ilúzie, ale kvôli Haroldovi. Lenže Mike to očividne pochopil inak. Shit... Kúsok som sa od neho odtiahla aby som sa nadýchla, no vtedy som zbadala Harryho ako sa olizuje s tou ženskou čo mu sedela po pravici... Fajn tak toto už vážne nemusím!

„Prepáč.“ Ospravedlnila som sa Mikovi a rýchlo vstala. Vybehla som z kinosály a vbehla rovno na wecko. Postavila som sa pred umývadlo aby som sa opláchla, lenže môj žalúdok začal protestovať a tak som rýchlo vbehla do kabínky kde som sa zložila nad záchodovú misu. Keď som zo seba dostala všetko čo sa tlačilo von, utrela som si ústa a zložila sa na zem.

„Bože Lea čo to s tebou je? Prečo tak prehnane reaguješ na Harolda? A prečo ho tak provokuješ?“ Nadávala som si.. Bože už sa ani sama sebe nerozumiem. Rýchlo som sa vyštverala na nohy a prešla k umývadlu aby som si vypláchla ten hnusný pocit v ústach. „Snáď to nerobíš lebo...“ pozrela som sa na seba v zrkadle. „... Nie! Ja nežiarlím! Nemám na to predsa dôvod.“ Pokrútila som hlavou. Asi som sa zbláznila keď ma niečo také napadlo. Rýchlo som si utrela ústa a ruky, vzala tašku a vybehla na chodbu. Do kinosály sa mi už nechcelo vracať, tak som si sadla na prázdnu lavičku. Dlho som však čakať nemusela, lebo asi o minútu neskôr sa otvorili dvere a všetci začali pomali vychádzať von...

„Tak tu si.“ Dobehol hneď ku mne Mike, keď ma zbadal.

„Hej.“ Usmiala som sa naňho. „Sorry že som zdrhla, ale akosi mi nezapasoval ten popcorn a musela som bežať na wecko. A potom sa mi už nechcelo vracať späť.“

„To je v pohode. Si v poriadku?“ sadol si hneď ku mne a jednou rukou ma objal okolo pliec.

„Je mi fajn.“ Usmiala som sa naňho.

„Chceš aby som ťa zaviezol domov?“ spýtal sa starostlivo. Chcela som mu povedať že sa mi ešte nechce ísť domov, no keď som zbadala Harryho ako kráča naším smerom, tak som prikývla. Tašku som si prehodila cez plece a rýchlo vstala.