Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

24. Chapter

Konečne som pridala ďalšiu časť že? Ja viem, že mi to zas trvalo... Časť by tu bola už dávno, ale písala som aj časť ku IKYWM a potom sme doma maľovali, takže sa sem skôr nedostala... Ja si veľmi vážim, že aj napriek tomu ako "často" pridácam časti, tak ste takí trpezlivý a ešte stále to čítate... Tuto časť som pôvodne chcela mať spojenú s tou ďalšou, ale nakoniec som sa rozhodla to takto rozdeliť, aby ste to tu mali skôr :D Tento dieľ opäť venujem môjmu zlatíčku Kiku_Horan :D 

PS: A aby som nezabudla, tak veeeeeľmi ďakujem za všetky votes a komenty pri minulej časti.. Veľmi ma potešili a dúfam že na ne nezabúdnete ani pri tejto  :D 

***

„Dnes to bol skvelý deň. Dobre som sa bavila. Ďakujem.“ Usmiala som sa na Harryho keď zastal pred mojim domom.

„Aj ja som sa bavil. A ešte k tomu som aj vyhral.“ Vyškieral sa.

„Áno vyhral. Lenže tá hra nebola férová, lebo ja som nováčik a ty pokročilý. A k tomu  si ma rozptyľoval!“ Zamračila som sa a ruky si založila na prsiach.

„Ja som ťa rozptyľoval? A to už ako?“

„Ako? A čo to obchytkávanie?“ 

„Len som sa ti snažil ukázať, aký máš zaujať postoj.“ Bránil sa.

„No jasné. Ty by si sa dokázal sústrediť na nejakú blbú loptičku, keby som sa zo zadu na teba nalepila a pri uchu ti začala šepkať kadejaké perverznosti?“

„Jasné že hej!“ Povedal vážne a ja som povytiahla obočie.

„Určite.“ Pokrútila som hlavou. „Vieš si predstaviť ako som sa cítila, keď si ma tam tak dráždil?“ 

„Vzrušovalo ťa to?“ Povytiahol obočie a jednou rukou mi jemne prešiel po stehne.

„Mala som jediné šťastie, že tam boli aj faninky a novinári. Keby tam neboli, tak by si bol schopný zájsť aj ďalej, ako je len nejaké dráždenie.“

„To je dosť možné.“ Zasmial sa a natiahol sa po bozk, no ja som sa odtiahla.

„Ty si normálne závislý.“ Zasmiala som sa tiež. 

„Môžem ja za to že si taká neodolateľná?“

„Ešte nedávno si si to nemyslel.“ Povytiahla som obočie.

„Vtedy som bol debil a nevedel som o čo prichádzam.“

„A už to vieš?“ Uškrnula som sa.

„Samozrejme. Ty si všetko čo...“ Začal vysvetľovať, no prerušil ho vyzváňajúci mobil. Harry zalovil vo vačku a vytiahol si ho. Hovor hneď zrušil a mobil si znova schoval.

„Kto to bol? Dnes je to už najmenej desiaty hovor, ktorý si zložil.“

„Nebol to nikto dôležitý.“ Usmial sa, na čo som sa ja mierne zamračila. Vôbec sa mi nepáčilo, že mi niečo tají. „Čo keby si si na seba hodila niečo viac sexy a zájdeme sa ešte zabaviť niekam do klubu. Zavolám aj ostatným či sa nepridajú.“ Zmenil radšej rýchlo tému a ja som si povzdychla.

„Harry som unavená. Vážne sa mi už nikam nechce ísť.“

„Ale no ták. Aspoň na chvíľu. Máme predsa to výročie.“

„Výročie budeme mať aj o mesiac.“ Zasmiala som sa.

„To áno, ale to už nebudeš mať narodeniny.“

„Harry...“

„Prosíííím. Iba chvíľu.“ Hádzal na mňa psie oči.

„Fajn.“ Povzdychla som si. „Ale vážne iba na chvíľu.“ Dodala som vážne a Harry hneď prikývol.