Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

12. Chapter

Ahojte :) Po dlhšej dobe tu mám pre vás ďalšiu časť :D Je taká trošku o ničom, ale tak snáď sa bude páčiť :D Po prečítaní nezabudite na votes a komentík... kľudne napíšte svoje názory... čo by ste tam chceli a čo nie... :D

Zrazu na nás upieralo pohľad sedem párov zvedavých očí, lenže ja som vôbec nevedela čo povedať. Jedna moja časť mi našepkávala, aby som sa na všetko vykašlala a šla s ním, no tá druhá, tá múdrejšia mi rázne zdôrazňovala, aby som sa do toho nezamotávala ešte viac. Veď ešte pred pár dňami by som nad jeho otázkou ani nerozmýšľala. Rovno by som ho poslala do čerta. No teraz... Už ani sama neviem čo chcem. V jednu chvíľu by som ho najradšej prerazila a potom by som naňho skočila a už sa ho nepustila...

„Harry ja....“ Pozrela som na ostatných a stále na nás hľadeli. Tie ich pohľady ma fakt znervózňovali. „...ja nemôžem.“ Vypadlo zo mňa nakoniec a rozbehla sa hore do izby. Zúrivo som zo seba začala zhadzovať Harryho oblečenie a hneď si našla svoje šaty, aby som si ich obliekla. To že som tu ostala bol vážne blbý nápad. 

“Lea čo sa deje? Čo som spravil? Veď som len chcel...“ Zjavil sa Harry po chvíli vo dverách, no keď ma zbadal ako sa rýchlo prezliekam, tak dobehol ku mne. „Hej, čo sa stalo? Myslel som, že po dnešnej noci....“

„To je práve to Harry! Ty si myslel. Myslel si si že jedná noc všetko zmení? Nie. Stále sme to my a my sa predsa neznášame. Nie? Všetci tam dole si teraz zrejme myslia, že keď sme spolu spali, tak už sme šťastný, zamilovaný párik. Ale to my nie sme! Bola to len jedná noc! Len jeden neviazaný sex! Skrat! Nehovorím že to ľutujem, lebo už som ti povedala že nie. Lenže to nič nemení. Ja mám priateľa a tak to aj ostane. Do tohto tvojho sveta nepatrím....“ Môj hlas sa už začínal zvyšovať a v očiach ma už začínali štípať slzy.

„Klameš!“ Skočil mi do môjho monológu a pritiahol si ma k sebe. 

„Čo?“ Vytreštila som naňho oči a pri tom som sa snažila od neho odtiahnuť, no bol silnejší.

„Dokedy chceš tvrdiť, že chodíš s tým pajácom?“

„Nehovor mu tak! A pusti ma! Tá ruka má fakt bolí.“ Zakňučala som, no on to úplne odignoroval. 

„Neverím, že spolu chodíte.“

„Mne je jedno či tomu veríš, alebo nie.“ Odvrkla som.

„Keby si s ním niečo mala, tak by si so mnou nespala a nespravila toto...“ Povedal vážne a spojil naše pery. Bože prečo mi toto stále robí. „Tvoje bozky hovoria za všetko...“ 

„H-Harry pre-staň mi to robiť ešte ťažšie.“ Vykoktala som zo seba zadýchane a znova sa ho pokúsila od seba odtlačiť. Znova bezúspešne.

„Poď so mnou do LA.“ Šepol mi pri perách a ja som mu pozrela do tých krásnych zelených očí od ktorých sa posledne dni neviem odtrhnúť.

„Už - už som ti povedala, že to nejde.“

„Kvôli nemu?“

„Proste sa nemôžem len tak zbaliť a odísť s tebou. Áno na jednej strane je to kvôli Mikovi a na druhej je tu škola.“ Vyhovárala som sa.

„V škole to bez teba pár dní vydržia.“ Zasmial sa a kúsok odstúpil.

„To možno platí o sebe. Ty tam ani nemusíš chodiť. Máš svoju vysnívanú prácu a dobre rozbehnutú kariéru. Lenže ja nemám nič....“

„Ale to je blbosť!“ Vykríkol až som ľaknutím podskočila.

„Ehmm...“ Zrazu si ktosi za nami odkašľal a my sme pozreli tým smerom. Vo dverách na nás hľadela ustarane El. „Harry môžem si s Leou pohovoriť?“ Spýtala sa a on prikývol. Ešte raz strelil po mne pohľadom a potom odišiel z izby. Iba som si povzdychla a sadla si na posteľ.