Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

35. Chapter

Neverím, že som to ešte dnes dopísala.. Dnes chcem len tak v skratke, lebo na to už ledva vidím aká som unavená... Chcem sa moooc poďakovať za úžasné komentáre a za votes pri minulej časti... Milo ste ma prekvapili a potešili... Dúfam, že vám to tak ostane aj pri tejto časti :D Opäť z dvoch pohľadov, tak si ju užite a komentujte, hviezdičkujte :D

PS: Chyby som nekontrolovala :D

*********************************************************************************

LEA:

„Pane Bože Lea, si v pohode?" Dobehla za mnou okamžite Simone a pridržala mi vlasy, aby mi nepadali do záchodu.

„Hmm.." Prikývla som a sadla si na zem, pri čom som sa oprela o studenú stenu. „Asi som to prirýchlo do seba nachádzala a ono mi to nesadlo. Ale už mi je lepšie." Dodala som a začala sa dvíhať na nohy.

„Si si istá že je to jedlom?" Spýtala sa keď som prešla k umývadlu, aby som si vypláchla ústa a ja som na ňu pozrela v odraze zrkadla.

„Určite. Z čoho iného by mi prišlo zle?"

„No ja neviem. Nemôžeš byť tehotná?" Poznamenala až mi zabehla voda v ústach.

„Zbláznila si sa? Ja nie som v tom!" Pokrútila som hlavou a vypla vodu.

„No keď myslíš." Mykla plecom a pridržala mi otvorené dvere.

„Viem." Usmiala som sa a spolu sme sa vrátili za dievčatami.

Po večeri sme zašli ešte do pár obchodov a potom ma baby zaviezli späť domov, s tým že sa uvidíme v škole. Rozlúčila som sa s nimi a keď auto zmizlo za rohom vošla som do domu, kde som si to namierila rovno do izby.

„Ahoj. Ako bolo na nákupoch?" Zakričala na mňa od kuchyne teta Brook.

„Fajn." Zakričala som jej späť a vošla do svojej izby. Všetky tašky som zhodila na posteľ a zo skrine si vytiahla čisté veci, do ktorých som sa hneď prezliekla.

„Stalo sa niečo?" Nakukla mi dnu Brook a ja som na ňu pozrela.

„Nie. Všetko je fajn." Usmiala som sa na ňu slabo.

„Dobre." Prikývla a tiež sa usmiala. „Robím si špagety. Dáš si so mnou?"

„Nie som hladná. Boli sme sa najesť. Asi si pôjdem ľahnúť. Z toho chodenia som akási unavená."

„Dobre tak ťa nechám. Dobre sa vyspi." Dala mi pusu na čelo a vyšla na chodbu.

„Dobrú noc." Zakričala som jej skôr ako stihla úplne zavrieť dvere a prešla som ku posteli. Tašky som zhodila na zem a hneď si vliezla pod mäkkú perinu. Poriadne som sa pozakrývala a skoro okamžite zaspala.

XXX

Z pokojného spánku ma zobudil akýsi rachot šíriaci sa z dola. Rozospato som si pretrela unavené oči a opatrne zliezla z postele. Obula som si huňaté papuče a potichu vyšla z izby. Všade bola ešte tma, kvôli čomu som toho moc nevidela, no nemala som toľko odvahy aby som si zasvietila. Čo ak by tam bol zlodej? Potichu som kráčala po dlhej chodbe ku schodisku, keď v tom som začula akési hlasy..

„Pššt! Dávaj pozor! Musíme byť potichu, aby sme nezobudili moju neter."

„Mohla by si nás už zoznámiť, aby som sa sem nemusel zakrádať ako dáky zlodej. Alebo sa za mňa hanbíš?"

„Jasné že nie zlato. Ale musíme ešte nejaký čas počkať, kým sa Lea dá trochu dokopy."

„Fajn. Ja si počkám." Zamrmlal tlmene, pri čom sa ozvali tiché kroky, blížiace sa ku schodom.