Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

Doslov

A je to tu, milí čitatelia!

Práve sme na konci dlhého a vyčerpávajúceho projektu. Už tradične by som chcela na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí dali tomuto príbehu šancu. Som rada, že ste so mnou zostali a vydržali to až do konca. :) Tentoraz už do definitívneho konca. :D

Tento príbeh začal ako súčasť projektu NaNoWriMo 2015, do ktorého som sa zapojila. Mojou úlohou bolo neprestajne písať celých 30 dní a dosiahnuť počet 50 000 slov. Môžem dnes len spokojne skonštatovať, že sa mi toto číslo podarilo splniť už pred koncom mesiaca a prvá časť tohto príbehu mala približne 69 000 slov. O rok neskôr som sa k tomuto príbehu opäť vrátila a dopísala k nemu druhý diel, takže ďalších približne 50 000 slov.

Nakoľko mi tento príbeh veľmi prirástol k srdcu (už som s tým trápna, nakoľko to píšem pomaly ku každému svojmu príbehu), vedela som, že sa k nemu ešte vrátim, aby som ho prerobila. A tak som ho dlhé mesiace prepisovala, opravovala a prehadzovala jednotlivé kapitoly. Pridala som niekoľko nových postáv. Matthew bude do konca života moje zlatíčko. :D 

Takisto som v príbehu spomenula niekoľko ďalších tém, ktoré mi tam chýbali, ako napríklad problematiku obchodovania s bielym mäsom s celebritami, čo sa, dúfam, v našich končinách nedeje. Nanešťastie, nie všetky hviezdy majú na niečo také šťastie. Alebo to, ako niekedy ľudia zabúdajú na to, že i herci a speváci sú len ľudia a zaslúžia si právo na súkromie a vlastný život. Niekedy vám to dôjde iba v momente, keď vám niekto strčí kameru do tváre, aby si vás mohol odfotiť. :D

Kvôli obrovskému počtu slov sa ale napokon nevenovala týmto témam tak dôkladne, ako som chcela, čo ma mrzí. Sú tam teda iba spomenuté len okrajovo, no verím, že niekedy to stačí na zamyslenie.

Výsledkom tohto všetkého je príbeh o objeme zhruba 140 000 slov, ktorý nikto nikdy v živote nevydá knižne, pretože to je obrovská halda textu. A ja ho odmietam zostrihať. Tak som tento príbeh hodila sem, aby ste si ho mohli prečítať aspoň online, kde to nebude škoda papiera. :D 

Anyway, dúfam, že vám za týmto príbehom nebude smutno a že si nájdete nejaký ďalší na mojom profile, ktorý sa vám bude pozdávať. :) Pretože ony budú určite pribúdať. :)

A na záver vďaka všetkým, ktorí si tento príbeh prečítali, udelili mu hviezdičku alebo si povedali, že to už nevydržia a musia svoje pocity prejaviť prostredníctvom komentára. :) Ste super! :) Ešte raz vďaka za čítanie, vidíme sa pri mojich ďalších príbehoch. :)

Ďakujem.

Dani