Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 4. kapitola - Ľadová sprcha ✦

Starry sa usadila spolu s Adamom za jeden z voľných stolov a objednala si čokoládu. Vedela, že ak by si dala kávu, do rána by už viac nezažmúrila oka. A musela sa poriadne vyspať, zajtra sa mala hlásiť v agentúre na recepcii. Keď si na to spomenula, zvieralo jej žalúdok.

„Dúfam, že ti nevadí, keď som vybral toto miesto," prehovoril Adam. „Nevedel som, kam by sme mohli ísť, aby sme mali trocha súkromia, no a toto je celkom blízko internátov."

„Hej, je to od teba milé," odpovedala ticho.

Pozrel sa na ňu. Vrátila sa z domu a potom mu volala, aby sa stretli. Bolo to nezvyčajné. Inokedy to bol on, kto jej volal ako prvý, pretože sa jej nemohol dočkať. A ona mu zrazu povedala, že sa chce s ním stretnúť a teraz tu sedela a bola zjavne pod tlakom. Prsty mala obhryzené až do krvi a v tvári bola bledá. Čo sa stalo počas tých pár dní, čo neboli spolu?

„Existuje dôvod, prečo by som mal byť nervózny, že sme sa stretli hneď dnes?" zasmial sa Adam.

„Musím sa s tebou porozprávať," prehovorila opatrne. „Týka sa to tej veci, čo sme minule spolu rozoberali."

„O tom hľadačovi talentov?" vytušil.

„Hej."

„Ach tak," kúsok sa upokojil. „A ako to vlastne celé dopadlo?"

„No, ešte som sa s ním raz stretla. Ukázal mi agentúru a vysvetlil, ako to tam chodí. Napokon som sa rozhodla, že chcem do toho ísť," prehovorila a stále udržiavala ten tichý tón.

Musel sa nad tým pousmiať. Bála sa, že ju za to vyhreší, alebo čo? „Ale to je fajn, nie? Možno ťa konečne budem počuť spievať."

Zahryzla si do pery a potom sa na neho pozrela. Nevedela, ako začať, no musela to urobiť. Musí to vybaviť čo najskôr, toto nie je záležitosť, ktorá môže počkať niekoľko dní. Dostala jasný termín, dokedy sa musí rozhodnúť. A zajtra musí odísť. Už sa to viac nedalo odkladať.

„Je tu ale jeden háčik," začala. „Dostala som už kópiu zmluvy s agentúrou a celú som si ju prečítala. Vieš, bola tam jedna podmienka."

„Aká?" zneistel.

„Že preruším akékoľvek ľúbostné vzťahy a kým budem pre nich pracovať, nebudem môcť s nikým chodiť."

Díval sa na ňu, pomaly mu dochádzal význam jej slov. Všetko sa tým pre neho zmenilo. Nečakal, že by nastala situácia, kedy by si musela vybrať medzi ním a snom. Bol presvedčený o tom, že Starry by si definitívne vybrala svoj sen. Vždy dala prednosť čomukoľvek pred ním. Bola taká sebecká.

Nevedel, čo mal robiť. Pravdou bolo, že s ňou chcel ostať. Mal ju rád, bola iná než ostatné baby, s ktorými doteraz chodil. Mal na nej rád to, že sa vyhýbala dráme, nesprávala sa ako pojašená, keď uvidela akési topánky vo výpredaji, nezakazovala mu flákať sa s kamošmi, skrátka všetko.

No čoraz častejšie si uvedomoval, že táto jej inakosť bola zároveň aj obrovskou nevýhodou. Sem-tam spomenul, ako s ním flirtovalo nejaké dievča a Starry nemykla ani brvou. Myslel si, že vôbec nežiarli, ale ona mu vysvetlila, že áno, len sa snaží akceptovať to, že je príťažlivý aj pre ostatné dievčatá. Neveril jej z toho ani slovo.

Bolo to celé zvláštne. Na jednej strane chcel ženu, ktorá by bola iná než tie typické, no prišiel na to, že vie vychádzať iba s plačlivými hysterkami, ktorých emócie skákali ako na trampolíne.

Mal ju rád a zároveň ju neznášal.

„Ani sa nemôžeš s nikým stretávať?"

„Rozprávala som sa s tým hľadačom talentov. Povedal, že sa musím rozísť, ale to ešte nemusí znamenať koniec vzťahu. Proste sa dáme znova dohromady neskôr, keď to budem mať dovolené, keď bude väčšia časť kariéry za mnou a ja sa budem môcť usadiť."