Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 8. kapitola - Zvuk bieleho piana ✦ (Časť 3.)

Zvrtla sa a utekala k dverám. Tenisky jej pískali na lesklej dlážke. Súrne potrebovala čerstvý vzduch, v tej miestnosti bolo neskutočne teplo. Bežala po chodbe, v hlave sa jej neustále prehrávala scéna, ktorá sa len pred sekundami odohrala v tej svetlej miestnosti s bielym klavírom. Znova a znova.

Všimla si, že svietiaci nápis trčiaci zo stropu označoval únikové schodisko. Ah, to práve potrebovala! Otvorila dvere a vošla do studenej tlmene osvetlenej chodby. Predpokladala, že schody tu veľa ľudí nepoužívalo. Usadila sa na jeden z nich. Bol studený a chladil ju cez látku džínsov, ale ona na to nedbala.

Snažila sa upokojiť. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a premýšľala. Mala by na ten bozk zabudnúť. Bola to len obyčajná chyba, kde sa obaja nechali uniesť. Ak by sa o takomto niečom dozvedela agentúra, bol by z toho teda poriadny malér. Ihneď sa jej vybavila Marcova strašidelná tvár, kým jej pred nosom mával etickým kódexom. Mala by sa Brunovi odteraz vyhýbať. Bude to tak najlepšie. Lenže... jej sa ten bozk páčil.

Prehrabla si vlasy, priložila si studené dlane na rozpálené líca. Ďalšia dávka hlbokých nádychov jej dodala stratenú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebovala. Musí sa upokojiť, aby vyzerala normálne, keď ju niekto stretne. Nemohla si dovoliť takto riskovať.

„Hey, girl~."

Zvrtla sa a zazrela na schodoch vyššie stáť Seung-Wooa. „Čo tu robíš? Nemajú mať chalani hodiny inak, ako my?"

„Nemám rozvrh ako ostatní nováčikovia. Už to bude nejaký ten piatok, čo som debutoval. Máme pauzu a potom ideme nahrávať ďalšie songy z nového albumu," prešiel pár schodov a zastal na medziposchodí za jej chrbtom. „Ale čo tu robíš ty, keďže máš práve tie hodiny na dievčenskom poschodí, na ktorých by si mala byť?"

„Poobede nemávam hodiny so skupinou," odvetila, aj keď vedela, že si domyslí, čo to znamená. No Seung-Woo už dávno debutoval, nebude jej závidieť ako tie dievčatá z jedálne. „Potrebovala som schladiť hlavu a na pár minút sa zastaviť," pokrútila Starry hlavou a strapaté vlasy sa vôkol nej roztancovali. „Deje sa tu tak mnoho vecí, až ich nestíham vstrebávať."

„Poznám ten pocit," prešiel ďalších pár schodov a potom sa posadil vedľa nej. „Je to úplne iný svet, než na aký sú ľudia zvyknutí. Ak chceš, budem tvoja bútľavá vŕba. Keď už sme chodboví kamoši."

Starry sa usmiala, ale ostala mlčať. Nemohla hocikomu len tak na chodbe rozprávať o tom, čo sa práve stalo. Vlastne, podľa pravidiel by sa nemala rozprávať ani s ním. Bude úplne stačiť, že po schodoch pôjde ešte niekto ďalší a začuje ich. Bude z toho škandál.

„Neznášam Marca," vytresla napokon prvú vec, čo jej napadla.

Seung-Woo sa rozosmial: „Je dosť nafúkaný."

„Odmietam chodiť na jeho hodiny. Dobre, možno budem časom nosiť podpätky a budem držať rovný chrbát, ale nechcem ho vidieť. Nechcem sa meniť na žiadnu extrovertku, čo bude zrazu strašne ukecaná a bude vedieť vykorčuľovať z každej situácie. Sú momenty, kedy som strašná, ale aspoň som to ja."

„Na tom nie je nič zlé. Keby si bola dokonalá, ľudia by ťa viac neznášali, než mali radi. Je fajn, keď im ukážeš, že aj ty máš nejaké chyby. Tvoju úprimnosť si budú vážiť."

„Skutočne?"

„Áno. Určite sa nájdu typy ľudí, ktorým sa bude páčiť dievča ako si ty."

„Máš pravdu," zamyslela sa nahlas. „Ak budú chcieť sebaistú a nebojácnu, tak si obľúbia So-Eun."

„Aká So-Eun?"

„Arisu z Four Elements."

„Je s vami v skupine?" Seung-Woo nedokázal vo svojom hlase skryť prekvapenie.

„Vyzerá to tak, že ju do toho konečne donútili. Takže vytvoríme dievčenskú skupinu."

„Určite to bude fajn," odpovedal jej po chvíľke ticha. „Po Four Elements už S&S nevytvorilo žiadnu dievčenskú skupinu. Ľudia stále čakajú. A keď sa ešte dozvedia, že tam bude Arisu, budú šalieť. Nečudoval by som sa, keby vaša sláva stúpla do výšav hneď po debute."

„Naša? Skôr tá jej," zasmiala sa Starry trpko a potom si vzdychla. „Ja som tam zrejme len do počtu."

„Hlúposť," odpovedal. „Skôr či neskôr si aj teba niekto všimne. Vždy sú ľudia, ktorí sa dívajú aj na vedľajších hráčov. Uvidíš."

„To sa ti hovorí, keď si líder kapely," odvrkla.

Seung-Woo sa rozosmial. Okolo očí sa mu spravili jemné vejáriky, v lícach mal zrazu jamky. Iba sa ju snažil utešiť a tak si vymýšľal, aby jej zdvihol náladu. Nemusel to robiť, mohol ju tu nechať opúšťať sa na schodoch, no namiesto toho sedel teraz vedľa nej a podporoval ju. Takto si slávnu hviezdu teda nepredstavovala.

„Seung-Woo!"

Obaja stíchli, keď začuli cudzí hlas a kroky. O chvíľu neskôr sa nad nimi vynorila odfarbená blonďavá hlava. „Vedel som, že zase budeš tu. Manažér nás volá."

„Idem, idem," odvetil Seung-Woo a vstal. „Rád som ťa znova stretol," povedal jej.

„S kým tam si?" naklonil sa ešte viac ten chalan, no potom sa rozhodol šetriť svoj krk a zišiel nižšie na medziposchodie.

Starry rýchlo vyskočila na nohy a pozrela sa na neho. Štíhly chalan s odfarbenými blond vlasmi so strieborným nádychom a prenikavými sivými očami si ju premeral odhora nadol a ona sa ihneď cítila nesvoja.

„Starry, toto je Noah. Noah, Starry. Členka budúcej dievčenskej skupiny," predstavil ich stručne Seung-Woo.

„Ale čo," natiahol k nej Noah ruku a ona mu ňou slabo potriasla.

Odmietla sa mu pozrieť do očí. Namiesto toho sa túlala po jeho tvári. Jeho mužské a zároveň žensky elegantné črty tváre ju fascinovali. Zízala preto radšej na tenký ružový sveter, čo mal na sebe. Ružovú farbu považovala vždy za niečo, čo by si muž nikdy na seba nemal obliecť. Tá farba však úžasne dopĺňala odtieň jeho pokožky a vlasy. Mali vlastnú vizážistku? Pri takýchto hviezdach sa aj o ich oblečenie staral niekto iný.

„Tak poďme," Seung-Woo sa pohol ako prvý.

Noah sa na ňu ešte kúsok díval a potom sa rozbehol za ním. „Rád som ťa spoznal!" zakričal, kým otvorili dvere na jednom z poschodí a vyšli von.

Myslela si, že si konečne vydýchne. Pomalé kroky na schodoch ju presvedčili o opaku. Zdvihla hlavu a zazrela Bruna. Kráčal nahor po schodoch, dlhými prstami pomaly prechádzal po zábradlí. Pri spomienke na ich bozk sa zachvela.

„Nemal som ani poňatia, kam si ušla."

Otvorila pery, no znova ich zavrela. Neodpovedala. Nevedela, čo na toto všetko povedať. Myslela si, že ju nebude hľadať, že ostane v pohodlí svojej kancelárie.

„Budem rád, keď zabudneš na to, čo sa dnes medzi nami stalo," stíšil hlas. „Nič to neznamená, len som sa skrátka nechal uniesť."

Konečne sa zdvihla zo schodov a potom rukami oprášila svoje nohavice. „Okej, to som aj plánovala," odpovedala. „Bola by som nerada, keby ma vyrazili hneď na druhý deň."

Áno, chcela sa tváriť, že to nič nebolo. Len jeden obyčajný bozk, čo tam po ňom. No nedokázala to. Nechala ho stáť na schodoch a vošla do chodby na najbližšom medziposchodí.

Bola troška sklamaná, keď jej povedal, že to nič neznamenalo. Takto sa správajú dospelí? Spávajú medzi sebou a bozkávajú sa, hoci to nič neznamená? Starry sa nechcela bozkávať, keď to nič neznamenalo.