Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 16. kapitola - Po polnoci ✦ (Časť 3.)

Večierok pokračoval nerušene ďalej. Víťazi tomboly mali tú česť stráviť časť večera so svojimi cenami bez toho, aby museli čeliť klebetám a novinárom. Noah nechal masku hodenú kdesi v sále, zložil jej z tváre červenú pelerínu a nechal jej ju sedieť na pleciach. Potom sa s ňou vykradol von zo salóna.

„Kam ideme?" opýtala sa.

„Niekde, kde sa ti bude páčiť," povedal a potom stlačil kľučku na dverách.

„J-je to vôbec dovolené?" vykoktala. „Nemôžem sa stretávať z mužmi z agentúry."

Netušila, kam ju vedie a nemala z toho dobrý pocit. Prebehli po chodbe, kde ich všade sledovali kamery.

„Toto je výnimočná situácia. Keby som ťa nikam nevzal, bolo by z toho viac rečí, ako keď budeme predstierať rande. Navyše, nezabúdaj na to, že o našich pravidlách a situácii vo vnútri agentúry nesmie nikto z vonka vedieť. Musíme sa preto správať normálne."

Zastali pred výťahmi a Noah stlačil tlačidlo. Starry bola stále nervózna. Vedela, že ju Trey videl odchádzať a spoľahla sa na to, že ak by sa niečo stalo, vedel by ju nájsť. Takisto mala so sebou mobil a mohla mu kedykoľvek zavolať. Problémom však bolo, že ho po tom všetkom, čo sa dnes dopočula, nechcela ani vidieť.

Výťah zastal pred nimi a cinkol, dvere sa otvorili. Vstúpili do vnútra a Starry sledovala, ako Noah z vrecka kostýmu vytiahol čipovú kartu a stlačil tlačidlo najvyššieho poschodia. Bola zvedavá, kam to vlastne idú. Len čo vystúpili, Noah ju schmatol za ruku a otvoril dvere k ďalšiemu skrytému schodisku.

„Páni!" Starry vykríkla, keď cvakol zámkou a vyšiel s ňou na strechu budovy agentúry.

Pustil jej ruku a ona sa rozbehla. No nie preto, aby sa od neho ušla, ale aby mohla dobehnúť k okraju strechy. Prsty zaborila do bezpečnostného pletiva, čo bolo postavené okolo strechy a zízala na tisícky svetiel, ktoré tmavé New York City premenili na trblietajúcu sa pozemskú oblohu.

„Je to úchvatné!" obzerala sa navôkol a vytiahla zo svojej malej kabelky telefón. „Vyzerá to akoby zem i obloha bola jeden veľký vesmír!"

Noah sa rozosmial a ona si uvedomila, že zrejme vytresla nejakú hlúposť. Za toto by jej na mesačnom hodnotení určite strhli body. Zháčila sa, ale potom sa vykašľala na pocity hanby. Odfotila si tú nočnú scenériu a nastavila si ju ako tapetu.

Jej pozornosť upútal blesk z jeho fotoaparátu. Zdvihla hlavu a zamračila sa. Noah si ju odfotil mobilom. „Čo to robíš?" zavrčala na neho. „Nefoť ma!"

„Odfotíme sa spolu, poď!" objal ju okolo pliec, pritisol tvár k tej jej.

Tep jej vyletel do výšav, keď zacítila jeho parfum. Bola to príjemná vôňa. Nenávidela, keď mužskú voňavku cítila na kilometre, akoby ju muži používali každý deň namiesto sprchy. Jeho svieža citrusovo-korenistá vôňa bola síce výrazná, ale za to nevtieravá.

„Úsmev, Starry!" povedal Noah a potom sa pozrel do objektívu svojho telefónu. V priebehu stotiny vykúzlil na tvári absolútne roztomilý výraz tváre, ktorý by ju bol dostal do kolien, keby bola jeho fanúšičkou. Ibaže ona nebola. A tá jeho mánia všetko fotiť ju začínala iritovať. Spomenula si na jeho fotenie švédskych stolov. Bolo to predsa smiešne.

„No tak!" pošúchal ju po ramene, keď si pozrel výslednú fotografiu a uvidel, že aj na tej sa mračila. „Budem sa s tebou fotiť dovtedy, kým nebudeš na jednej fotke vyzerať aspoň troška prijateľne."

„Myslela som, že si úplne iný," povedala a opäť sa zamračila. „Nesmieme publikovať fotky na sociálnych profiloch bez dovolenia manažéra."

„Čo náš manažér nevie, to ho netrápi," zazubil sa a Starry zaúpela. „Len sa starám o svojich fanúšikov. Vždy sa potešia, keď pridám novú fotku. Baby sa budú hnevať, keď uvidia, že som sa odfotil s akýmsi dievčaťom, ktoré ešte nepoznajú, pretože neboli na večierku."