Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 21. kapitola - Plač bieleho piana ✦

Starry kráčala po schodoch nahor a snažila sa upokojiť svoje trasľavé kolená. Mobil, ktorý mala vo vrecku, ju pálil ako uhlík. Mala dnes večer navštíviť Noaha a z toho bola nervóznejšia viac, než zo všetkých vecí, ktoré doteraz urobila v agentúre. Navyše, vedela, že ak sa o tom dozvie Marco alebo Trey, zabije ju. No nemohla si dovoliť, aby šialený Noah poslal jej fotku s Brunom do sveta. Nezáležalo na tom, že bol medzi nimi už koniec a že o tom Marco už vedel.

Číslo medziposchodia jej poslal v správe, býval presne v tej istej budove, len na vyššom poschodí. Vedela, že karta ju tam nepustí, mala predsa čip pre ženskú zamestnankyňu a na také poschodia nefungovala. Zdalo sa však, že Noah na to myslel, pretože keď vystúpila nahor, zistila, že dvere na poschodie boli čímsi zaseknuté, aby sa nemohli zavrieť.

Vošla dnu a sledovala čísla na dverách, presne podľa inštrukcií v správe. Nadýchla sa a rozhliadla sa po chodbe. S kým asi Noah býva? Ona bývala s So-Eun, zrejme aj oni museli byť podelení po dvojiciach alebo trojiciach. Nemôže bývať so Seungom a Joshuom, alebo áno?

Nebude od nej chcieť niečo neslušné, však? Alebo bude zneužívať svoje postavenie? Čo by jej mohol len prikázať? Ďalšie selfie? To by ju asi zabilo. A čo ak ju bude chcieť pobozkať, alebo niečo. To predsa nemôže urobiť, nie?

Natiahla ruku a zazvonila. Nechcela klopať, aby neupútala pozornosť obyvateľov vedľajších bytov na rovnakej chodbe. Ruky sa jej triasli a mala ich úplne ľadové, keď ich zovrela v päsť.

Dvere sa otvorili. Dívala sa na bosé nohy vytŕčajúce spod širokých teplákov a bála sa zdvihnúť pohľad. Kto jej otvoril dvere?

„Prišla si, Hviezdička, nech sa páči ďalej," odstúpil Noah a ona rýchlo vkročila dnu.

Nervózne ostala stáť v chodbe. Mal na sebe iba tepláky a tričko, cez plecia mu visel uterák, v jeho odfarbených svetlých vlasoch sa trblietali kvapôčky vody.

„Kľudne sa posaď, idem si ešte vysušiť vlasy, takže máš čas," správal sa celkom milo, nebol otravný, ani provokačný.

Otvoril dvere a zmizol v kúpeľni.

Starry sa poobzerala navôkol. Noah zrejme takisto nebýval sám, ale jeho dvaja parťáci boli momentálne preč. Avšak ich byt sa nedal s tým, kde bývala Starry s dievčatami, ani len porovnať! Prešla do veľkej kuchyne, ktorá bola takmer nedotknutá. Ak mali skutočne nabitý program, zrejme ju asi ani nepoužívali a jedlo si museli niekde kupovať. Ona nevarila, odkedy sa presťahovala. Pre jeden plastový pohárik jedla sa vám neoplatí variť.

Obrátila sa k zadnej časti obrovskej izby, ktorá plnila funkciu obývačky. Keď ho uvidela stáť v rohu, vyrazilo jej dych. Biele piano. Presne také isté, ako mal aj Bruno, aké mala jej mama. Noah, alebo niektorý z jeho spolubývajúcich vlastnil klavír? Koľko museli zarobiť, keď si mohli dovoliť zaplatiť takýto byt? Všade navôkol bol moderný nábytok z lesklého kovu a lakovaného dreva. Keby nepoklopkala po jedných dvierkach v kuchyni, nikdy by neuhádla, že to bolo v skutočnosti drevo. Bolo predsa tak hladké.

Znova sa vrátila ku klavíru. Nemýlila sa. Ten model piana dokázala rozpoznať už z diaľky. Kto by si nezapamätal tú bielu farbu, slonovinové klávesy a zlatý nápis značky nad nimi? A to majestátne krídlo. Lákalo ju nadvihnúť ho a nazrieť do vnútra toho obrovského hudobného nástroja.

Otec predal klavír krátko po smrti mamy. Nedokázali pri ňom sedieť, nedokázali na ňom zahrať čo i len jedinú notu, aby sa to nezaobišlo bez sĺz, či smútku. A tak sa ho zbavili čo najrýchlejšie ako to len išlo.

A tu sa s ním stretla už po druhý raz. Akoby to bol osud.

Sadla si pred klavír a prstami pohladila jeho klávesy tak, aby nevydali žiaden zvuk. Vedela, že urobili chybu, keď to piano predali. Nemali to urobiť, bola to spomienka na mamu. Keby mohla, na chrbte by si ho sem zobrala.