Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 24. kapitola - Vlčí bozk ✦ (Časť 2.)

„Starry, tvoje miesto je tu," mávol rukou na jeden zo žltých krížov na zemi. „Začneme od strany devätnásť, scéna tri."

Stála tam, v ušiach jej hučala krv, ruky sa jej chveli, keď si prečítala prvú scénu, ktorú bude musieť hrať. Prešla na miesto, ktoré jej ukázali, a cítila ako jej je nevoľno od žalúdka. Seung-Woo s Noahom prešli na svoje značky s absolútnym profesionálnym chladom, aký ona nedosiahne. Nikdy v živote.

„Môžeme začať?" zareval režisér.

Jedna zo žien skočila pred kameru a namiesto drevenej klapky, ktorú Starry poznala z filmov, urobila iba nožnice rukami.

„Počkať, ešte nie!" režisér sa zavrtel na stoličke a pozrel na Starry. „Kúsok sa uvoľni, dievča. Si poriadne napätá a vidno to. Spusti trocha plecia, nadýchni sa."

„Áno," odvetila a snažila sa urobiť to, čo jej kázal.

Nepomáhalo to.

Zrejme si to všimol, pretože sa na ňu chvíľku díval, potom vzdychol a zašomral niečo, čo síce nepočula, ale z reakcií štábu naokolo pochopila, že to zrejme nebola lichotivá poznámka na jej adresu. Bola nahnevaná. Povedala mu, že nie je žiadna herečka, tak čo od nej čaká? Bude sa snažiť, vydá zo seba to najlepšie, ale nemôže od nej čakať výkony, za ktoré dostane filmového Oscara.

Ešte raz sa nadýchla a spustila plecia.

„Tri, dva, jeden. Akcia!"

Natáčanie pokračovalo katastrofálne. Bola nervózna, napätá, zabúdala text a keď si naň aj spomenula, tak ho rapotala ako dieťa naučené básničku. Niektorým bola na smiech, iní sa už hnevali zakaždým, keď museli nejakú scénu opäť točiť odznova. Starry mala pocit, že jej hodiny s Jacksonom sa vôbec neprejavili.

„Dobre, dáme si kúsok pauzu," zavrčal režisér a potom sa zvalil na stoličku.

Štáb vôkol neho sa uvoľnil. Jeden z kameramanov menil pásku v kamere, Seung-Woo si sadol na lavicu a maskérka mu rýchlo prepudrovala nos. Starry ušla von na chodbu, aby sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu.

Kráčala po chodbe, niekto jej totiž povedal, že tam nájde nápojový automat, a tak sa ho rozhodla nájsť. Prešla ku schodom a rozhodla sa zísť dole na prízemie. Pridržiavala sa zábradlia a kráčala čoraz pomalšie. Cítila sa mizerne. Vedela, že si nemôže dovoliť zlyhať, Marcova hrozba nad ňou visela ako Damoklov meč.

„Netuším, prečo vybrali ju," začula tiché hlasy zdola.

Zastavila. Nazrela spoza rohu a uvidela pri automate postávať niekoľko ľudí zo štábu. Schovala sa naspäť za roh.

„Teraz tu budeme trčať do večera."

„Už na prvý pohľad je zrejmé, že nemá žiadne skúsenosti! Ako mohol do hlavnej roly obsadiť niekoho takého?"

„To nerieš," začula teraz mužský hlas. „Vieš, v akej televízii pracujeme. Zrejme ide zase o nejakú internú dohodu medzi riaditeľmi telky a agentúry, o ktorých mi bežní smrteľníci nemáme ani poňatia. Aj tak ide o lacný poobedňajší seriál, ktorý budú pozerať iba mladé dievčiská. Ide tam hlavne o tých dvoch, nepotrebujú do hlavnej úlohy obsadiť dievča, ktoré by ich zatienilo svojim hereckým talentom. Nie sú herci, sú to speváci."

„Počula som, že za drámu chalani nedostanú ani zlomok toho, čo by mali."

„Tak vidíš, zas raz ide len o prachy."

Starry zovrela pery. Už od začiatku cítila, že sem nepatrí, a teraz sa tento nepríjemný pocit odcudzenia vrátil. Sadla si na schod a ukryla tvár v dlaniach. Takmer nečujne vzlykla.